Kersba – šatka dlhá – postup viazania
Kersba – šatka dlhá – postup viazania
Čepiec, Omšenie, prvá štvrtina 20. storočia. V čepci mohli ženy chodiť len po dome alebo po dvore. Ak vyšli na ulicu, mimo domu, museli mať na čepci ešte uviazanú šatku, rúbok. To bola dlhá úzka šatka z tenšieho kupovaného bavlneného plátna, ktorá mala konce zdobené výšivkou. Vždy bola naškrobená. Viazala sa tak, že oba konce boli rovnako dlhé a viseli dolu chrbtom. Aby nelietali, pridŕžal ich opásaný vlnený pás. Rúbok nosili ženy vo všedné i sviatočné dni.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.