Svet ľudového umenia objavil na gymnáziu cez tradičnú hudbu. Umelecky ďalej rástol cez vlastnú interpretáciu hudby, fotografiu, kresbu, až sa napokon dostal k drevu. Spočiatku drevo vnímal a konfrontoval cez vysoké umenie, keď ho oslovovala dokonalosť. Pri vlastnej tvorbe sa však od tohto ponímania postupne odpútaval a prepracoval sa až na opačný pól, inšpirovaný zemou a „všedným“ človekom.

Vďaka ÚĽUV-u presunul roku 2007 dôraz z figurálnej tvorby na vyrezávané koníky, ktorým vtlačil svoj osobitý rukopis, zachovávajúc však pôvodné ľudové výzdobné techniky (napr. vypaľovanie, vruborez, maľbu na drevo či kyjatické inšpirácie geometrickým ornamentom). V duchu starého sveta, ktorého je milovníkom, vytvára na koníkoch zdanie autentickej stopy. Vo svojej tvorbe neprestajne hľadá, približujúc sa neuchopiteľnému, na čo mu ručná práca poskytuje svojimi neobmedzenými možnosťami poňatia materiálu a tvorby ideálny priestor.

Roku 2015 bol Miloslav Jaroš za svoju tvorbu ocenený titulom majstra ľudovej umeleckej výroby.