Kresba – košeľa sviatočná
Kresba – košeľa sviatočná
Sviatočná košeľa slobodného mládenca, Čierne nad Topľou, druhá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z bavlneného plátna, rovného strihu, s rukávmi prišitými kolmo. Rukávy sú na pleciach drobno nazberané, na spodnom okraji poskladané do väčších záhybov a všité do užších manžiet. Košeľa má nízky stojatý golier a rozparok sa zapína na niekoľko sklenených gombíkov. Sviatočné košele pre mládencov sa na golieri, pozdĺž zapínania a na rukávoch vyšívali predkreslenou alebo krížikovou výšivkou bledomodrou, tmavomodrou, fialovou, ružovou i žltou bavlnkou. Okraje vyšívaných častí sa ešte obháčkovali bavlnkami obdobných farieb. Starší ženatí muži mali košele zdobené len pozdĺž zapínania úzkym pásikom výšivky v tmavých farbách.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.