Kresba – odev dievčenský na tanec
Kresba – odev dievčenský na tanec
Sviatočný odev slobodného dievčaťa, Čierne nad Topľou, koniec 19. storočia. Dievča má oblečenú dlhú košeľu, z ktorej vidno len vykasané krátke a široké nazberané rukávy, bielu vrchnú sukňu. Na košeli pod živôtikom má krížom cez hruď uviazanú kašmírovú šatku so strapcami po okrajoch. Živôtik je z červeného zamatu, ozdobený našitou šujtášovou šnúrkou. Na sukni má dievča opásanú širokú zásteru z dvoch pôl čierneho glotu, zošitých farebným švíkom, ktorý ide stredom zástery. Že ide o sviatočný odev slobodného dievčaťa, svedčí nielen charakter jeho súčiastok, ale aj účes z hladko sčesaných vlasov s jedným vrkočom, opleteným farebnými stužkami, ktoré visia dolu sukňou až po jej spodný okraj.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.