Kresba – odev ženský sviatočný
Kresba – odev ženský sviatočný
Sviatočný odev vydatej ženy v zimnom období, Čierne nad Topľou, koniec 19. storočia. Žena má oblečený krátky kožuch z hnedej ovčej kožušiny. Pod ním má dlhú košeľu, na nej krížom cez plecia a hruď uviazanú veľkú kašmírovú šatku, z ktorej vidno na chrbte uviazané konce. Pod vrchnou vlnenou sukňou s pásikovým vzorom má niekoľko spodných sukní. Vo všedné dni sa nosila len jedna spodná sukňa. Vo sviatočné dni sa k sukni opasovala široká zástera z dvoch pôl čierneho glotu, zošitých farebným švíkom. Na hlave má žena čepiec a na ňom uviazanú šatku, chustku. Spod šatky vidno čierne hodvábne dlhé stuhy, ktoré sú uviazané na čepiec. Takto upravený čepiec sa nosil len vo sviatočné dni. Obuté má žena čižmy s mäkkou sárou.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.