Kresba – odev ženský sviatočný
Kresba – odev ženský sviatočný
Sviatočný odev ženy v letnom období, Lazisko, začiatok 20. storočia. Žena má oblečenú dlhú košeľu z jemnejšieho plátna, sukňu z modrotlače s drobným bielym vzorom a širokú zásteru z dvoch pôl tmavého jemného plátna. Na košeli má oblečený živôtik a cezeň uviazanú šatku na plecia lemovanú úzkym pásikom bielej strojovej výšivky. Vo sviatočné dni bola šatka na plecia vždy biela, vo všedné dni farebná. Na hlave má žena plátenný čepiec s háčkovanou čipkou, cez ktorý má uviazanú na úzko poskladanú čiernu hodvábnu šatku tak, aby bolo vidno dienko čepca. Vo sviatočné dni si ženy priväzovali na čepiec ešte dlhú, pestro vytkanú brokátovú stuhu.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.