Kresba – sukňa zošitá so živôtikom
Kresba – sukňa zošitá so živôtikom
Sukňa zošitá so živôtikom z 1.polovice 20.storočia. Sukňa aj živôtik sú z modrotlače. Predná pola sukne je z ručne zhotovenej, pretkávanej tkaniny. Živôtik je podšitý plátnom, na predných dieloch vyšitý.
Sukňa so živôtikom. Začiatok 20. storočia. Živôtik (kabat) je ušitý z modrotlače s väčším žltým vzorom a podšitý domácim plátnom. Sukňa je zo štyroch pôl modrotlače na tenkom bavlnenom plátne a z jednej poly bieleho domáceho plátna. Okraje živôtika lemuje pásik červenej harasovej stužky. V 20. storočí sa živôtiky šili aj z kašmíru alebo brokátu. Ak bol živôtik z modrotlače, nikdy nemal ten istý vzor, aký bol na sukni. Predná, biela pola zástery sa začala vytkávať až v prvej štvrtine 20. storočia. Červená farba na živôtiku i na prednej pole sukne je dokladom, že sukňa bola určená pre slobodné dievča alebo mladšiu ženu. Sukne na obdobie smútku mali vždy žlto-zelený vzor. Najslávnostnejšia sukňa bola ušitá zo zeleného, z modrého alebo červeného kašmíru s drobným vzorom kvietkov.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.
