Kresba – sviatočný odev mladej ženy
Kresba – sviatočný odev mladej ženy
Sviatočný odev mladej ženy, Ábelová, prelom 19. a 20. storočia. Žena má oblečený konopný rubáš s klinmi na bokoch a s čipkovými vložkami, rackami. Rukávce sú z domáceho ľanového a bavlneného plátna. Mladé ženy mali rukávce vyšívané pestrými, kým staršie ženy tmavými farbami. Živôtik je z kvietkovaného atlasu, lemovaný farebnou stuhou. Pod živôtikom má žena uviazanú trojuholníkovú šatku, kosičku, ktorej vyšívané konce visia dolu sukňou. Sukňa (geceľa) a zástera (šata) sú z modrotlače. Predná pola sukne sa zvyčajne nosila zakasaná v páse. Na hlave má žena vrchný ozdobný čepiec. Obuté má čižmy s tvrdou sárou, na polovysokom opätku.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.