Kresba – žena vo sviatočnom smútočnom odeve
Kresba – žena vo sviatočnom smútočnom odeve
Smútočný odev staršej ženy, Skačany, prvá štvrtina 20. storočia. Žena má oblečený rubáš (spodník), rukávce a drobno nazberanú (riamennú) vrchnú sukňu (letnicu) – všetko z domáceho konopného plátna. Na rukávcoch má oblečený čierny ripsový živôtik a opásanú má zásteru z čierneho glotu. Na hlave má na čepci uviazanú bielu šifónovú šatku, dookola zdobenú čipkou. Na smútočný charakter odevu okrem materiálu rukávcov a sukne poukazuje aj farebnosť výšivky na rukávoch rukávcov a farba živôtika. Vek ženy dokladá druh zástery, ktorá bola určená skôr na všedné ako na sviatočné nosenie. Na sviatok si ju zvyčajne opásali len staršie ženy, aj to iba vtedy, keď bola nová, nenosená.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.