Kresba – živôtik mužský
Kresba – živôtik mužský
Mužský živôtik z 1.polovice 20.storočia.Kevešďanský lajblík bol podobného strihu ako miškolský. Ušitý bol z čierneho súkna, golier a vrecká mal z čierneho zamatu. Bol bohato ozdobený šnurovaním a našitými striebornými a farebnými gombíkmi. Podšitý bol bielym flanelom. Na predných dieloch boli strihané vrecká, na ľavej strane dve nad sebou, na pravej jedno. Lajblík sa zapínal na 6 sklenených gombíkov a slučky, ktoré vybiehajú zo šnurovania. Bol obľúbený, v päťdesiatych rokoch ho ešte bežne nosili. Obliekali si ho ku kupovaným čiernym nohaviciam alebo k rajtkám. Tento živôtik doniesli drotári zo svojich ciest z Mezökövesdu.
Lajblík. Prvá štvrtina 20. storočia. Lajblík (kevešdansky lajbik) je ušitý z jemného čierneho súkna a podšitý bielym flanelom. Má rovný strih, siaha do pása. Preložený golier a príklopky vreciek sú obšité čiernym zamatom. Výzdobu tvorí čierne šnurovanie okolo zapínania a veľký počet drobných strieborných gombíkov, ktoré sú našité na golieri a príklopkách vreciek. Lajblík tvoril súčasť sviatočného odevu. Lajblíky tohto druhu kupovali drotári v maďarskom meste Mezőkövesd, odkiaľ je aj jeho názov.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.
