Kresba – živôtik mužský
Kresba – živôtik mužský
Mužský živôtik z 1.polovice 20.storočia Miškolský lajblík bol z čierneho súkna, podšitý bol červeným súknom. Okolo prieramkov mal našité zúbky z červeného súkna. Ozdobený bol dvoma radmi hladkých strieborných gombíkov po oboch stranách predných dielov. Chrbát bol preštepovaný strojom červenou a žltou niťou, asi v mieste pása bol našitý trojuholník červeného súkna, tiež pošitý gombíkmi. Žlto-červené štepovanie bolo aj po okrajoch lajblíka a okolo švíkov. Keďže bol z druhej strany lajblík červený, na veľké sviatky ho muži nosili červenou stranou navrch. Tento živôtik doviezli drotári zo svojich ciest do Maďarska, konkrétne z Miškolca. Podľa toho ho aj nazývali.
Lajblík. Prvá štvrtina 20. storočia. Lajblík (miškolcsky lajbik) je ušitý z jemného čierneho súkna a podšitý jemným červeným súknom. Má rovný strih, siaha do pása. Má nízky stojatý golier. Výzdobu tvorí ozdobné červené a žlté strojové štepovanie na golieri a na zadnom diele. Pozdĺž zapínania a na príklopkách vreciek ju dopĺňa rad kovových gombičiek. Lajblík tvoril súčasť sviatočného odevu. Pri príležitosti veľkých sviatkov si ho muži obliekali červenou podšívkou navrch. Lajblíky tohto druhu kupovali drotári v maďarskom meste Miškovec (Miskolc), odkiaľ je aj jeho názov.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.
