Jozef Boďa
Jozef Boďa sa narodil v Martine, žije v Trnave. Na počiatku plietol intuitívne a predovšetkým z prútia. Jeho výrobky boli hrubšie, naturálnejšie, pretože takýto štýl pletenia poznal od otca, ktorý vyrábal tradičné fiľfasy a chrbtáky na hospodárske účely. Vďaka podnetom z festivalu Nevšedné podoby prútia v Rudníku na Myjave postupne prešiel na pletenie zo slamy a z ďalších tráv. V rozvoji mu pomohlo jednak nadšenie pre košikárstvo, keď sa pletenie preňho stalo vášňou, ako aj členstvo v Združení košikárov Slovenska a spolupráca s ÚĽUV-om, cez ktoré sa posunul vo výtvarnom aj v technologickom uvažovaní o výslednom diele. Výsledkom sú dnes výrobky s tvarovou stabilitou a potrebnou pevnosťou. A taktiež uvedomelý prístup k uchovávaniu a rozvíjaniu košikárskeho dedičstva, keď do svojho portfólia pribral aj zanikajúcu techniku pletenia z korienkov. Práve použitie tohto materiálu spoločne so slamou komisia ocenila z jeho košikárskych prác najviac.
Miroslav Homola
Miroslav Homola z Bratislavy si remeslo zamiloval vďaka starému otcovi, ktorý žil v malom domčeku s veľkou záhradou v bratislavskej Karlovej Vsi. Mal dielňu so sústruhom, s cirkulárom, hobľovačkou aj kováčskou vyhňou a neustále čosi majstroval. Remeselnú inšpiráciu v rámci rodiny mu dal aj otec, ktorý vyrábal vybíjané šperkovnice a sošky z dreva. Vyštudoval strednú nábytkársku školu v Bratislave. S týmto vzdelaním sa v roku 2000 zamestnal ako lektor v rezbárskej dielni novootvorenej Školy remesiel ÚĽUV. Viedol tu kurzy drevorezby a bol oslovený aj na zhotovovanie kópie okovanej kraslice zo zbierok Tekovského múzea v Leviciach. Keďže rád uvažuje o mieste tradície v súčasnom svete, ponuku prijal. Okované kraslice boli pôvodne predmetom, ktorý dávali zhotovovať kováčski majstri tovarišom pri majstrovskej skúške. Oslovili aj jeho a do dnešných dní ich vyrobil už 170.
Alexander Králik
Alexander Králik sa narodil v Zlatých Moravciach, žije vo Zvolene. V kontakte s ľudovou piesňou a hrou na hudobných nástrojoch bol odmala v rodine a na ZUŠ. Počas VŠ účinkoval v speváckej skupine FS Poľana, kde prvýkrát hral na fujare a prenikol aj do základov jej zhotovovania. Do samotnej výroby ľudových aerofónov sa pustil na konci 90. rokov 20. storočia. Z drevín používa najmä bazu čiernu, ale aj jaseň, javor, agát či šípovú ružu. V portfóliu má veľké i malé fujary, šesťdierkové píšťaly, v menšej miere aj koncovky a taktiež kostené handrárske píšťaly. Ako aktívny muzikant si pri výrobe dáva záležať na zvukovej stránke nástrojov, zdobí ich najmä tradičným leptaním kyselinou, ako aj morením. Od roku 2018 sa venuje lektorovaniu výroby šesťdierkovej píšťaly a malej fujarky a výučbe hry na ne.
Miroslav Moncoľ
Miroslav Moncoľ sa narodil v Hnúšti-Likieri, žije v Kokave nad Rimavicou. Ako vyučený strojár-nástrojár má ku kovu blízko po celý život. Možno aj preto, že už v detstve v ňom tento materiál zanechal výraznú stopu, keď si ako člen kokavského folklórneho súboru musel pred každým vystúpením vyleštiť pracku aj valašku. Z tradičného spracovania kovu ako prvú ovládal výrobu drumblí a jeho nástroje dnes vyhľadáva aj mnoho odborníkov. Pri výrobe praciek a kovových šperkov sa zameriava predovšetkým na rozvíjanie miestnych vzorov. V súvise s prackami časom pribral ku kovu aj kožu a dnes zhotovuje kompletné opasky rôznych veľkostí. Je samouk, len v začiatkoch dostal pár rád od majstrov svojho remesla. Inšpiráciu nachádza aj v knihách.
Iveta Žlnková
Iveta Žlnková pochádza z Veľkého Krtíša z rodiny, ktorá mala blízko ku kultúre. Po absolvovaní Matematicko-fyzikálnej fakulty UK pôsobila ako učiteľka matematiky. Na začiatku 90. rokov jej zdravotný stav znemožnil vykonávať toto povolanie ďalej a preto sa dostala k paličkovanej čipke. V začiatkoch jej pomohla najmä literatúra, kurzy paličkovania a tylovej čipky. Postupne sa prepracovala k regionálnym vzorom z Hontu a Novohradu a časom svoju znalosť začala sprístupňovať verejnosti aj cez rozkresľovanie najrôznejších vzorov. Takto vniesla do transmisie zanikajúcich vzorov systematickosť a precíznosť. V jej tvorbe nájdeme rozličné formy čipky, predovšetkým však rekonštrukcie tradičných čipiek z Hontu a Novohradu, tylové čipky z Hrušova a Príbeliec, ale aj jej vlastné autorské návrhy. V rodnom meste vedie čipkársky klub Pramene. Paličkovanie je pre ňu dôležitou súčasťou života.