Ivana Tinesová
Obuv v minulosti, no rovnako aj v súčasnosti, plnila niekoľko základných funkcií. Zaisťovala ochranu nôh pri práci, chránila pred vplyvom počasia, bola súčasťou sviatočného a obradového odevu. Pojmom ľudová obuv sa označuje obuv zhotovená ručne domácimi majstrami alebo remeselníkmi v dielňach. Pri téme ľudového odevu sa táto súčasť oblečenia väčšinou spomína len okrajovo, prípadne sa na ňu úplne zabúda.
Deti chodievali od jari do neskorej jesene bosé. Kupovať im krpce alebo čižmičky bolo pre rodičov finančné náročné, keďže rýchlo rástli. Svoju prvú obuv dostávali zvyčajne až školopovinné deti, pričom v chudobných domácnostiach boli tiež prípady, kedy deti aj počas treskúcich zím chodili do školy bosé. Väčšina rodičov sa preto snažila ušiť deťom aspoň na zimu súkenné papučky alebo krpčeky.
Na území Slovenska sa rozlišuje obuv charakteristická pre kraje hornaté a chladné, kde bola najvhodnejšia obuv ľahká, priliehajúca k nohe, a naopak pre kraje teplé a rovinaté, pre ktoré bola najvhodnejšou voľná a vysoká obuv. Krpce, papuče a kapce boli typickou horskou obuvou. Zo začiatku si ich zhotovovali muži pre seba a členov rodiny sami, neskôr ich šili dedinskí šustri. V rovinatých krajoch sa najčastejšie vyskytovali čižmy.
Do práce okolo domu chodili muži aj ženy v teplé dni najčastejšie bosí, ženy často aj v zime.
Najrozšírenejšou mužskou obuvou boli krpce. Nosili sa v hornatých oblastiach Slovenska. Do krpcov si muži okrúcali onuce (kusy starého plátna), v zime okrem onúc nízke súkenné kapce, kopytcia (vysoké ponožky z ovčej vlny pletené na ihliciach) i slamu, aby im bolo teplejšie.
Popri krpcoch nosili muži v niektorých regiónoch v zimnom období súkenné papuče, pletené papuče alebo kapce. V nížinných oblastiach južného Slovenska boli v lete obľúbenou pracovnou obuvou pantofle z hrubej hovädzej kože. Nosili sa na prácu okolo domu i do poľa. Vo sviatok a v zime do práce nosili čierne čižmy. Starší typ predstavovali jednoduché boty s mäkkou sárou zošívanou po bokoch, novšie boli s mäkkou členkovou časťou a tvrdou sárou. Chudobnejší si čižmy kúpili na jarmoku, bohatší si ich objednali priamo u remeselníka.
Klimatické podmienky horských oblastí boli ideálne pre obuv zhotovenú zo súkna. V zime do mrazov a snehu nosili ženy väčšinou súkennú obuv, obľúbené boli nízke papuče alebo kapce.
Na južnom Slovensku v nížinných oblastiach boli hlavným obutím čižmy. V lete ich ženy nosili v nedeľu a na sviatok, v zime každý deň.