Modrotlač

Pôvodne sa modrotlač ako úprava textilných látok využívala v meštianskom odeve, ale keď ju neskôr vytlačili manufaktúrne a továrenské vzorované kartúny, modrotlačiari sa začali orientovať na vidiek. V prvej polovici 19. storočia bola modrotlač materiálom používaným v ľudovom odeve a interiéri, čo viedlo k značnému rozšíreniu modrotlačiarskeho remesla. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa na Slovensku sformovali výrazné krajové špecifiká modrotlačových vzorov, intenzity sfarbenia, používania viacfarebných tlačí, ako aj povrchovej úpravy tlačených textílií. Modrotlačové výrobky vďaka svojim estetickým a úžitkovým vlastnostiam prenikli postupne do všetkých sociálnych vrstiev spoločnosti v mestskom i vidieckom prostredí. Remeselné farbenie textílií sa u nás udržalo do polovice 20. storočia, hlavne v tých oblastiach, kde farebné textílie – i modrotlač – naďalej tvorili súčasť odevu a interiéru.

Usporiadatelia: Ústredie ľudovej umeleckej výroby Bratislava a  Slovenské národné múzeum v Martine
Kurátorka výstavy: PhDr. Daša Ferklová
Na výstave sú predstavené exponáty zo zbierok ÚĽUV a SNM Martin.

Súčasnú podobu tohto jedinečného fenoménu predstavuje výstava prostredníctvom tvorby posledného modrotlačiarskeho majstra Stanislava Trnku z Púchova.

Pracuje v dielni, v ktorej výrobu modrotlače spustil pred 110 rokmi jeho starý otec Jozef Trnka. S výrobou začal v roku 1899. Vyrábal negatívnu modrotlač farbenú indigom z bavlneného plátna pre okolité obce v celej Púchovskej doline. V roku 1939 prevzali po otcovi remeslo synovia, najstarší Alojz ju viedol až do znárodnenia v roku 1951. Z troch Alojzových synov ostal rodinnej tradícii výroby modrotlače verný Stanislav Trnka. Spolu s manželkou Helenou dodnes vyrábajú modrotlač podľa „receptov“ zdedených po svojich predkoch..V roku 1972 nadviazal Stanislav Trnka spoluprácu s ÚĽUV v Bratislave. Toto obdobie bolo významnou kapitolou nielen v živote majstra, ale i v existencii dielne. V rámci tejto spolupráce vznikli nové kolekcie modrotlačiarskych textílií v rôznych inovovaných a modifikovaných podobách, ktoré našli využitie v modernom interiéri či pri zostavovaní módnych odevných kolekcií. Majster Trnka vyrábal modrotlač podľa návrhov výtvarníkov (napr. Evy Holákovej, Evy Kováčovej, Jozefa Bajusa, Jany Menkynovej, Anny Pallovej), ktorí sa inšpirovali ľudovými modrotlačovými vzormi a ich novú štylizáciu preniesli do rôznych podôb. Aj sám majster Trnka, ktorý dôverne poznal vkusový repertoár svojich zákazníkov, sa podieľal na rozširovaní sortimentu výrokov, využívajúc pritom znalosti z tradičnej technologickej postupnosti a z motivického bohatstva modrotlačových foriem. Vždy hľadal súhru medzi pôvodným a adaptovaným vzorom. Praktické skúsenosti odovzdával študentom umeleckopriemyselných škôl, učiteľom výtvarnej výchovy i študentom Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Jeho modrotlačové výrobky prezentoval ÚĽUV na rôznych výstavných podujatiach doma i v zahraničí.

Dielňa Trnkovcov dnes tlačí iba sporadicky, vtedy, keď o potlačenú modrotlač požiadajú folklórne súbory alebo jednotlivci. Napriek tomu táto textília ponúka stále nové možnosti v modernom dizajne. Vďaka ÚĽUV sa modrotlač nestala len muzeálnou záležitosťou.