Viem, že sa musím pohnúť, či už dozadu alebo dopredu

Výstava diplomových prác dvoch študentiek Katedry textilnej tvorby na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení reflektuje pohyb ako súčasť spomienok, plynutia času a životných etáp, pričom jeho kontinuitu symbolicky vyjadruje aj hlavné médium – priadza. Hoci jedna autorka inklinuje k dizajnu a druhá k voľnému umeniu, obe prostredníctvom svojej tvorby rozprávajú príbeh pohybu, v ktorom je priestor na zastavenie sa, hoci čas plynie ďalej. Expozícia je úzko prepojená s filozofiou Dizajn štúdia ÚĽUV – zviditeľňovať inovatívne prístupy k remeselnej tradícii. Zastaviť sa v čase a vnímať umenie a dizajn ako spojené nádoby tu môžete v termíne od 4. júna do 31. júla 2026.

Názov výstavy: Viem, že sa musím pohnúť, či už dozadu alebo dopredu
Miesto: Dizajn štúdio ÚĽUV, Dobrovičova 13, Bratislava
Otvorené: pondelok, štvrtok, piatok | 14.00 – 18.00 h
Trvanie: 4. 6. – 31. 7. 2026
Vystavujúce autorky: Pavlína Árendášová, Viktória Bakušová
Kurátorka: Jelisaveta Rapaić

Už z názvu výstavy diplomových prác Pavlíny Árendášovej a Viktórie Bakušovej je zjavné, že ich zjednocujúcim prvkom je pohyb. Ten je možné zažívať prostredníctvom spomienok, priestoru, času aj rôznych životných období. Linearitu pohybu pozorujeme aj v médiu, s ktorým obe autorky pracujú – vo vlnenej priadzi.

Viktória opisuje svoju prácu ako procesuálnu: chôdza, pozorovanie, dokumentovanie, zachytávanie momentov, predmetov a obrazov na ceste a ich následné replikovanie na tkáčskom stave. Pestrá zbierka zahŕňa kresby, fotografie, predmety, tkaniny, poznámky a denník. Vo svojej podstate vyjadruje pohyb, zastavenie sa, pozorovanie a opätovné vykročenie ďalej. Pauzy možno pozorovať a cítiť v tkaninách, kde útok prerušuje proces tkania a osnova pokračuje ďalej, takmer ako prázdny moment v čase. Fotografie a kresby sú zvečnenými obrazmi týchto okamihov a predmety nesú auru dôkazu s mnohými otáznikmi o ich pôvode. Viktóriino dielo zosobňuje súkromný archív s mnohými prepojenými prvkami, ktoré skúmajú krehkosť času a emócií, uchopených a pustených.

Pavlína sa prostredníctvom spomienok na domov a pocit spolupatričnosti vracia späť do detstva. Návrat do minulosti je snahou nájsť v sebe rukopis vnútorného dieťaťa. Začala zbierať odhodené detské kresby, ktorým rodičia a učitelia nepripisovali umeleckú ani sentimentálnu hodnotu. A ak sa aj predtým žiadna nedala nájsť, prisúdila im významovú hodnotu – čmáranica, abstrakcia, súboj farieb či absencia perspektívy. Technikou tuftingu vytvorila tri rozmerné koberce a menšie vzorky inšpirované zozbieraným materiálom, ktoré sú tiež súčasťou výstavy.

Interaktívnou zložkou prezentácie sú keramické dlaždice. Návštevníci ich môžu ľubovoľne preskupovať, vytvárať z nich nové, meniace sa obrazy, zachytené na ceste pominuteľnosti.

Prijmite srdečné pozvanie do Dizajn štúdia ÚĽUV a nechajte sa inšpirovať tým najlepším z remesla aj dizajnu.

Tešíme sa na vašu návštevu!