Viola Thainová študovala do roku 1949 na oddelení kreslenia a maľovania na Slovenskej vysokej škole technickej a na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V ÚĽUV-e v Bratislave nastúpila od roku 1953. Ako textilná výtvarníčka sa špecializovala na bavlnené a najmä vlnené interiérové tkaniny. Spočiatku tvorila návrhy vlnených ručne tkaných a viazaných kobercov i kelímových kobercov. V ručne tkaných kobercoch využívala...
Viola Thainová študovala do roku 1949 na oddelení kreslenia a maľovania na Slovenskej vysokej škole technickej a na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V ÚĽUV-e v Bratislave nastúpila od roku 1953. Ako textilná výtvarníčka sa špecializovala na bavlnené a najmä vlnené interiérové tkaniny. Spočiatku tvorila návrhy vlnených ručne tkaných a viazaných kobercov i kelímových kobercov. V ručne tkaných kobercoch využívala ripsovú väzbu, techniku vpletania útku do osnovy zápästkovou technikou a motivické kompozície ľudových ripsových tkanín. Aj jej vlnené poťahové tkaniny mali základ v štruktúre a kompozícii dekóru útkového ripsu v ľudových tkaninách. Dekór tkaných bavlnených úsporných prestieraní podľa jej návrhov vychádzal z ľudových pásikavých a kockovaných tkanín, do ktorých vkladala preberané motívy. Približne na konci päťdesiatych rokov sa pre Violu Thainovú stala inšpiráciou tradičná vlnená tkanina s vlasom zakladaným počas tkania – guba. V dedinskom prostredí sa používala ako prikrývka alebo materiál na zhotovenie vrchného odevu s rukávmi. Thainová navrhovala guby ako podlahové textílie s hrubším vlasom, no vytvorila aj osobitú koncepciu nástennej guby s tenším vlasom, pri ktorej sa dopracovala až k plastickému povrchu. Výrazne posunula aj farebnosť pôvodne bielych, sivých, prípadne čiernych gúb. Thainová sa podieľala aj na systematickom výskume ľudovej umeleckej výroby, ktorý ÚĽUV realizoval v rokoch 1958 – 1966. Taktiež pracovala metodicky a usmerňovala výrobkyne textilu v strednej časti Slovenska. Okrem inovácií, ktoré vniesla do podôb a funkcií guby, sa zaslúžila o oživenie ďalších ľudových textilných techník. Vo svojich návrhoch vychádzala z tradícií textilnej ľudovej tvorby, pričom kládla dôraz na jej rozvoj v rámci ľudovej umeleckej výroby pri citlivom uplatňovaní nových prvkov. Jej návrhy bytového textilu sa vyznačujú kultivovanou farebnosťou, kompozičným bohatstvom a harmonickou syntézou estetiky a úžitkovosti textilu v súdobom modernom bývaní.
Juraj Zajonc
ÚĽUV 1945 – 1989, Remeslo so značkou
