Viktor Holešťák-Holubár si stolárske zručnosti osvojil na Štátnej odbornej škole pre spracovanie dreva v Spišskej Novej Vsi, odkiaľ pochádzal. Dizajnérske vzdelanie získal na Škole umeleckých remesiel v Brne (1944 – 1948). Viktor Holešťák-Holubár začal v ÚĽUV-e v Bratislave pôsobiť v roku 1948. V zmysle dobových nárokov na nábytkovú tvorbu sa v ÚĽUV-e mali navrhovať doplnkové flexibilné typy nábytku, ako napríklad...
Viktor Holešťák-Holubár si stolárske zručnosti osvojil na Štátnej odbornej škole pre spracovanie dreva v Spišskej Novej Vsi, odkiaľ pochádzal. Dizajnérske vzdelanie získal na Škole umeleckých remesiel v Brne (1944 – 1948). Viktor Holešťák-Holubár začal v ÚĽUV-e v Bratislave pôsobiť v roku 1948. V zmysle dobových nárokov na nábytkovú tvorbu sa v ÚĽUV-e mali navrhovať doplnkové flexibilné typy nábytku, ako napríklad sedačky, stolíky, etažéry, knihovničky, s odporúčaním zapojiť do dizajnérskeho procesu lacné/odpadové suroviny ako prútie, trávu, slamu, rákos. Holubár tak začal experimentovať s typológiou výpletov, skúšal prútie, šúpolie, modrotlač, textilné popruhy a okrem rôznych solitérov navrhol v kombinácii masívu a prírodných pletív zostavu nábytku do detskej izby (1949). Tento dizajn a rovnako viacero ďalších prác, ktoré vtedy prototypoval (sedací, stolový nábytok, dózy), vznikli pre družstvo Javorina v Spišskej Belej. Holubára zaujímali konštrukčné princípy ľudového nábytku aj rozmanitý repertoár ľudového ornamentu. Ornament uplatňoval na nábytku vo forme akcentovaného detailu – emblematickým prvkom jeho tvorby boli v päťdesiatych rokoch 20. storočia vruborez a rozeta, prevzaté z ľudového stolárstva a rezbárstva. Ďalšou dizajnérsky frekventovanou úlohou bolo v ÚĽUV-e štiepanie, domácka drevárska technológia, ktorá tu našla dlhodobý tvorivý potenciál v dizajne svietidiel. Holubár ju (podobne ako mnohí ďalší kolegovia v ÚĽUV-e po ňom) uplatnil v návrhoch stolových lámp a v jeho repertoári zostalo štiepanie aj v neskorších prácach (napríklad závesné svietidlá pre reštauráciu Koliba na Expo 67 v Montreali alebo pre predajne ÚĽUV-u a Krásnej izby). Okrem nábytku a svietidiel Holubár v ÚĽUV-e navrhoval bytové textílie. S ÚĽUV-om dlhodobo spolupracoval aj po odchode z pozície interného návrhára. Jeho najznámejšou zrelou a citlivou realizáciou sú interiéry predajní ÚĽUV-u s legendárnymi „ušatými“ sedačkami. Začiatkom šesťdesiatych rokov zariadil bratislavskú Krásnu izbu českého ÚLUV-u a priestory ÚĽUV-u v Košiciach a Tatranskej Lomnici. V rokoch 1982 – 1986 navrhol pre ÚĽUV sériu 25 výtvarno-priestorových riešení výstav na Slovensku, v Česku a v Poľsku.
Viera Kleinová
ÚĽUV 1945 – 1989, Remeslo so značkou