Kresba – kabátik ženský
Kresba – kabátik ženský
Ženský kabátik, Jalovec, koniec 19. storočia. Kabátik (kanderka) je ušitý z jemného továrenského súkna tmavomodrej farby, podšitý je barchetom a vatelínom. Na podšívku sa zvyčajne používal barchet s hnedo-oranžovým károvaným vzorom. Kabátik je strihaný do pása, siaha niečo niže pása. Kabátik patril k všedným aj sviatočným odevným súčiastkam. Vo všedné sa obliekali obnosené kabátiky. Koncom 19. storočia nosili tieto kabátiky už len vydaté ženy. V tom istom období začali slobodné dievčatá namiesto nich nosiť blúzy, kacabajky.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.