Kresba – žena v čepci
Kresba – žena v čepci
Čepiec, Osturňa, druhá štvrtina 20. storočia. Čepiec je ušitý z bieleho kašmíru s pestrými kvetmi. Skladá sa z predničky, v prednej časti s hrotom, a z okrúhleho dienka. Založený je na účese na kouko. Základ účesu tvorí kruhová podložka do účesu (kouko), zhotovená z drôtu omotaného pásikom plátna. Žena si vlasy začesala bez pútca dozadu, založila na vrch hlavy podložku a okolo nej omotala vlasy rozdelené na dva pramene a skrútené. Len v čepci mohla žena chodiť okolo domu. Mimo domu musela mať na ňom ešte uviazanú šatku – vo všedné dni malú a vo sviatočné veľkú.
Viera Škrabalová-Líčeníková bola výraznou slovenskou textilnou výtvarníčkou so širokým záberom tvorivých činností. V rámci pôsobenia v ÚĽUV-e sa Viera Škrabalová-Líčeníková venovala aj odevnej návrhárskej tvorbe. Kresbové návrhy módneho oblečenia nesú v sebe výzdobné prvky ľudového odevu ako sú výšivka alebo čipka, inšpiráciou bolo tiež tvarové riešenie ľudových odevných súčiastok. Kresby dokumentujú situáciu 50-tych rokov 20. storočia, kedy ÚĽUV úzko spolupracoval s vyšívačskými, čipkárskymi či modrotlačovými výrobnými družstvami. Touto spoluprácou medzi družstvami a návrhovými dielňami vzniklo niekoľko hodnotných modelov, ktoré prešli aj do bežnej výroby.
Súbor kresieb, ktoré sa nachádzajú v zbierke Múzea ľudovej umeleckej výroby, obsahuje najmä návrhy ženských denných a spoločenských šiat, tiež blúz. Súčasťou návrhov sú stručné popisy udávajúce materiál, strih a výzdobu odevov. Na zhotovenie šiat boli navrhované prírodné tkaniny – bavlnené, ľanové i hodvábne materiály.
Okrem návrhov a realizácií interiérových dekoratívnych a úžitkových textílií aktívne pôsobila najmä vo sfére divadla, filmu a televízie.