Redakcia
Prútie bolo v ľudovej výrobe na Slovensku najrozšírenejším pletiarskym materiálom. Umožnil to všeobecný výskyt vŕbového prútia rastúceho popri potokoch a riekach. V súčasnosti sa vyskytujú všetky tri druhy materiálov – nelúpané, lúpané i šľachtené prútie. Ich použitie zodpovedá účelu, na ktorý je výrobok určený. V priebehu storočí košikárstvo prerástlo rámec výroby pre vlastnú potrebu, stalo sa domáckou výrobou a ojedinele sa rozvinulo i do remeselnej výroby. V čase najväčšieho rozmachu košikárstva na prelome 19. a 20. storočia bolo podľa uhorských štatistík na Slovensku zaevidovaných do 270 kvalifikovaných a vyše 1000 domácich nekvalifikovaných výrobcov prúteného tovaru. Po druhej svetovej vojne začalo s organizáciou košikárstva na Slovensku Ústredie ľudovej umeleckej výroby. ÚĽUV ponúkal rozmanitý sortiment košikárskych výrobkov pletených predovšetkým z lúpaného vareného prútia. Po roku 1989 začali niektorí jednotlivci v košikárskej výrobe opäť podnikať, iní sa jej venujú ako záujmovej činnosti po absolvovaní niektorého z košikárskych kurzov.