Martin Mešša
Vo viacerých oblastiach ľudovej výtvarnej tvorby sa prejavuje prirodzený talent výrobcov a ich nadanie na tvorbu ornamentu i jeho umiestnenie na predmete. Niekde je ornament doplnkom na vyváženie kompozície, ako na maľbách na skle, inde vyplňuje prázdnu plochu interiéru niekdajšej čiernej kuchyne po zavedení uzatvorených ohnísk a komínov, niekde doplňuje časť odevu alebo bytového textilu vo forme výšivky či tkaného vzoru, inde je časťou výzdoby dreveného nábytku, náradia, nástrojov, keramickej nádoby alebo hudobného nástroja. Ornament môže byť aj významným prvkom výzdoby pracovného nástroja, ktorý za konkrétne stanovených podmienok plnil aj kultúrno-spoločenské funkcie. Tak je to aj pri tradičných daroch lásky.
Pri ich výrobe tvorcovia riešili rovnakú úlohu – vybrať rastlinné či figurálne motívy, určiť ich veľkosť, smerovanie, vzťah k ostatným motívom a umiestniť to všetko do ohraničeného priestoru, aby celok pôsobil harmonicky a súčasne odovzdával vnútorný obsah zakódovaný do významu vybraných znakov a symbolov tak samostatne, ako aj vo vzájomnom vzťahu. Časom sa mnohé z významov znakov vytratili nielen z vedomia tvorcov, ale i celej spoločnosti a nahradili ich zjednodušené vysvetlenia viažuce sa na ľudové piesne a slovesnosť. Napriek tomu motívy a kombinácie výzdobných prvkov nesú aj naďalej spoločné prvky ľudovej kultúry a veľa prezrádzajú o ich tvorcoch i spoločenstve a jeho predstavách. Aj preto je dôležité vedieť čítať odkazy zakódované v zdanlivo len ornamentálnych prvkoch a rozumieť im.