Zora Mintalová
Stôl a obrus sú pojmy, ktoré neoddeliteľne patria spolu. Prvé obrusy sa začali používať v starom Ríme. Zanikli spolu s ním. Znovu sa objavili vo feudálnych sídlach v 10. storočí. Stôl prikrytý obrusom bol reprezentantom postavenia pána domu, sily a pevnosti jeho rodiny. V stredoveku bol obrus znakom pokoja a zástavou mieru. Jeho rozrezanie znamenalo vypovedanie nepriateľstva hosťovi. V 15. – 17. storočí tkali obrusy na našom území umeleckí tkáči. V 15. storočí začala do výzdoby obrusov prenikať výšivka. Bohato zdobené, nákladné obrusy sa vyšívali v dielňach profesionálov – vyšívačov. V šľachtických sídlach sa jednoduchšími technikami vyšívali obrusy na plátenku. V 16. storočí sa začali používať rôzne obrúsky. Na rozhraní 16. a 17. storočia prenikli obrusy do domácností zámožných mešťanov. Vo vidieckom prostredí, kde ich prestierali len počas sviatkov, sa rozšírili najmä v 1. polovici 19. storočia. Obrusy a ozdobné prikrývky na stoly prešli dlhým a zaujímavým vývojom tak z hľadiska materiálov, základných a výzdobných techník, motívov ako aj farebnosti.