Juraj Zajonc
Základom tradičných spôsobov zhotovovania priadze je ručné skrúcanie vlákien, najčastejšie v smere hodinových ručičiek. Tento pracovný postup sa spolu zo základnými nástrojmi počas tisícročí nemenil a je známy vo všetkých kultúrach využívajúcich na výrobu textilu rastlinné a živočíšne vlákna. Podľa druhu spracúvaného pradiva, použitých nástrojov, postupov i podľa charakteru hotovej priadze možno odlíšiť tri spôsoby zhotovovania priadze. Za najstarší a najarchaickejší postup sa považuje šúľanie. Vlákna sa pri ňom skrúcali medzi dlaňami alebo dlaňou o stehno, lýtko, prípadne o líce. Nástroje používané pri šúľaní slúžili len na namotávanie hotovej priadze, nie na jej skrúcanie. Pri ďalších spôsoboch zhotovovania priadze sa vlákna skrúcali pomocou nástrojov alebo zariadení. Základnú a najstaršiu škálu nástrojov tvoria drevený háčik a rôzne druhy a veľkosti vretien. Niekoľkonásobné zrýchlenie pradenia umožnil krídlový kolovrat. Na Slovensku sa krídlové kolovraty šírili od 18. storočia v súvise s rozvojom manufaktúr. V tradičnej domáckej výrobe sa používali tri typy kolovratov (podľa polohy kolesa a krídla): stojatý, šikmý a ležatý kolovrat.