Monika Váleková
Postavy vandrovných slovenských drotárov zaujali mnohých európskych výtvarných umelcov. Početné zastúpenie a osobité črty nadobudli zobrazenia drotárov v českej výtvarnej tvorbe. České krajiny, kde sa drotári vyskytovali početnejšie, ich priťahovali tak geografickou a jazykovou blízkosťou, ako aj pozitívnymi náladami, ktoré k nim prechovávala česká, najmä národne orientovaná časť spoločnosti v druhej polovici 19. a na začiatku 20. storočia.
Mnohé obrazy – zriedkavejšie i sochy – dokladajú, že českí umelci drotárov v druhej polovici 19. storočia považovali za symbol Slovákov. Cez vzťah k drotárom vyjadrovali svoj blízky vzťah k Slovensku a Slovákom. Českí maliari a sochári vo svojich dielach drotárov obohatili osobitými črtami, ktoré nenájdeme v tvorbe rakúskych, maďarských, francúzskych či nemeckých umelcov. Spojení s českým a slovenským národnoobrodeneckým hnutím, drotárov duševne a fyzicky idealizovali až heroizovali. Takto ich vykresľoval okolo polovice 19. storočia aj známy maliar Josef Mánes. V poslednom desaťročí 19. a na začiatku 20. storočia českí umelci vytvorili väčšiu kolekciu diel, ktoré zachytávajú drotárov realisticky ako ľudové typy, teda dôraz kladú na vykreslenie ich vonkajšieho výzoru. Popri viacerých anonymných autoroch drotárov takto stvárnili maliari Viktor Stretti, Karel Špillar, Augustín Němejc, Jaroslav Augusta a sochár Franta Uprka. Naopak, záujem o vnútorný svet drotárov je evidentný v kolekcii portrétov zo začiatku 20. storočia.