Elena Beňušová
Čo sa skrýva pod pojmom kovolejárstvo? Pre pamätníkov to bol bežný postup, pre súčasných tvorcov šperku je to už raritná technológia. Kovolejár používal na výrobu tradičných šperkov kov, ktorý spracúval liatím do pripravenej formy, čo bolo možné najmä pri mäkkých kovoch, mosadzi, cíne, medi či olove, a ich zliatinách. Popri ojedinelých remeselníkoch zhotovovali šperky týmto spôsobom, väčšinou podomácky, samoukovia, predovšetkým pastieri, výrobcovia zvonov a kováči. Robili ich pre seba, pre svoje okolie, no často aj na predaj na trhoch alebo púťach. Pracovali prevažne s lacným, ale kvalitným materiálom, s využitím starých osvedčených výrobných postupov a ozdobných techník. Dlhodobo zachovávali pôvodné, archaické tvary výrobkov, ktoré používali aj pri nových ozdobách. Výroba ľudových šperkov na Slovensku zanikla po druhej svetovej vojne zrušením živností. Technické schopnosti ľudových výrobcov sa využívajú predovšetkým prostredníctvom ÚĽUV-u. Záujem o ich produkciu pretrváva aj dnes.