Juraj Čarný
Diplomovka Moniky Hanečkovej spája ľudské osudy minulosti s prítomnosťou. Nie je formálnym dielom. Má myšlienku, posolstvo, zámer, ale predovšetkým koncept. Je založené na príbehu, resp. na príbehoch. Oživuje predmety minulosti nájdené, nepotrebné, vyradené – neupotrebiteľné. Fragmenty čepcov, ktoré kedysi mali hlbší symbolický význam v živote svojich nositeliek, povyšuje do sveta voľného výtvarného umenia a dáva mu nový život. Ako hovorí „Čepiec – znak vydatej ženy v ľudovom prostredí – som pretransformovala do súčasnej podoby charakterizujúcej stav vydatej ženy – obrúčky, využívajúc súčasné technológie a materiály v spojitosti s ručnou prácou.“ Monika Hanečková študovala šperk. Jej tvorba však vždy bola charakteristická neortodoxným ponímaním tohto média. Prekračovala hranice odborov a médií, experimentovala, analyzovala a prichádzala s inovatívnymi riešeniami. Interaktívny charakter jej tvorby je momentom, ktorý dáva najväčšiu perspektívu jej ďalším snaženiam.