Elena Beňušová
Ľudové kamenárstvo sa vo väčšej miere rozvinulo len v niektorých regiónoch Slovenska s výskytom vhodných, ľahko spracovateľných druhov kameňa. Medzi ne patrí aj región Oravy. Oravská kamenárska produkcia bola zameraná na dve hlavné, odlišné skupiny – na výrobu mlynských kameňov, brúsok a stavebného kameňa, a na výrobu náhrobníkov. Už v prvej polovici 17. storočia Orava participovala na stavebnej činnosti mimo svojho regiónu vývozom dlaždíc, stĺpov, portálov a iných stavebných článkov. Najväčší rozvoj kamenárskej výroby tu znamenávame v 19. storočí. Medzi najznámejšie kamenárske obce patrilo Medzibrodie a Oravský Biely Potok. Kamenárstvo na Orave bolo naposledy obnovené v roku 1959 v Medzibrodí, keď sa obnovoval Oravský zámok a na dlažby interiérov hradných chodieb boli potrebné pieskovcové dlážky. Priemyselné podniky žiadali brúsy, súkromníci pýtali brúsky i pomníky. Druhou skupinou výrobkov ľudového kamenárstva na Orave bola výroba prícestných stĺpov, krížov, náboženských plastík a reliéfov, náhrobných kameňov a krížov. Na nich sa výraznejšie prejavilo dekoratívne spracovanie kamenárskych výrobkov. Staršie pomníky z 18. storočia boli zdobené figurálnymi plastikami. V niektorých obciach však vyrábali iba ploché predmety, najmä pomníky z doskovitých platní. Kameň sa na Orave stále ťaží a využíva hlavne v stavebníctve, na dlažbu a schody. Využívajú ich nielen jednotlivci, ale aj drobní podnikatelia a väčšie firmy. V Oravskom Bielom Potoku pracuje v súčasnosti kamenár naturista, opravár a reštaurátor Milan Hudec. Od 80. rokov 20. storočia reštauruje diela známych oravských kamenárov, ktoré sa nachádzajú v obciach celého regiónu.