Spolupráca Evy Kováčovej s ÚĽUV-om siaha do roku 1957, keď začala šiť textilné bábiky ako domáca výrobkyňa. Miesto internej zamestnankyne získala v roku 1961 ako pomocná technická pracovníčka. Neskôr mala spoločne na starosti materiálovú skupinu v kategórii „ostatný textil“. Po zriadení nového vývojového oddelenia prešla na pozíciu vývojovej pracovníčky, v roku 1989 vystriedala na poste vedúcej vývojovej pracovníčky Boženu Janekovú. K ukončeniu pracovného pomeru došlo v roku 1993. Za svoju prácu získala v roku 1986 titul zaslúžilý pracovník ÚĽUV-u. Súboru bábik – svadobné páry z rôznych oblastí Slovenska – oblečené v zmenšeninách ľudových odevov, vyrobených podľa jej návrhov, bola v roku 1978 priznaná 3. cena na Medzinárodnom bienále regionálnych bábik, ktoré sa konalo v poľskom meste Krakov. Tvorivú aktivitu Evy Kováčovej môžeme sledovať vo viacerých rovinách. Prvú predstavujú detské hračky. Súbežne pracovala na hračkách z textilu a kukuričného šúpolia. V textile vytvorila kolekcie viacerých typov bábik a „mini bábiky“ s tzv. kornútovými telíčkami. K najnáročnejším na výrobu patrili bábiky v kombinácii textilného telíčka a sústružených častí z dreva (hlava, končatiny). Do textilnej výroby zaviedla zhotovovanie zvieratiek. Pri kolekciách šúpoľových figúrok čerpala námety predovšetkým z vidieckeho prostredia. Postupne pribudli ďalšie kolekcie postavičiek v dobovom odeve, muzikanti, zvieratká, viacfigurálne kompozície s rozprávkovými motívmi, sakrálne námety.

„Šúpoľky“ sa vyznačovali dynamikou pohybu. Zo šúpolia navrhla aj kolekcie závesných ozdôb a záložky do kníh. Rok 1980 bol pre Evu Kováčovú spojený aj so začiatkom navrhovania tokárených drevených hračiek. Išlo predovšetkým o viacero typov bábik. Populárnymi sa stali kolíčkové drevené skladačky vojakov. Ďalej upravila dizajn hračky „vrtieľky“ vlka i píšťaľkovú hrkálku. Druhou oblasťou záujmu Evy Kováčovej bola modrotlač. V rozmedzí rokov 1981 až 1990 hľadala jej využitie v modernom interiéri. Tak vznikli návrhy textílií ako obrusy, úsporné prestierania, prikrývky, obliečky na periny a vankúše, závesy, ktoré navrhovala buď ako solitéry, alebo ako ucelené kolekcie. Od roku 1986 doplnila sortiment o nástenné kalendáre. Posledným okruhom jej činnosti bola módna tvorba. Od druhej polovice osemdesiatych rokov prichádza s kolekciami dámskeho oblečenia ako haleny a kabátiky, blúzky strihovo odvodené z mužskej košele, peleríny, lajblíky, šaty, sukne, nohavice dlhé i krátke, sukňové a nohavicové komplety. Vytvorila i kolekciu modelov detského oblečenia. Dôraz kládla na strihové riešenie aj farebné detaily. Spolupracovala s kolegyňami Boženou Janekovou, Otíliou Kopeckou, Oľgou Koreňovou a pri doplnkoch s Jankou Menkynovou, čím vznikali dôsledne prepracované modely. Svoju tvorbu obohatila kolekciami papúč tkaných zápästkovou technikou s plstenou podošvou a kolekciou celosúkených papúč. Takmer tri štvrtiny
všetkých prototypov výrobkov, ktoré navrhla, aj sama vyrobila.

Mária Mizeráková

ÚĽUV 1945 – 1989, Remeslo so značkou