Hrnčiarstvo ho prvý krát oslovilo, keď sa ako žiak výtvarného krúžku dostal na exkurziu do závodu Slovenskej ľudovej majoliky v Modre.
Habánska keramika mu učarovala už počas učňovských rokov na strednej škole Slovenskej ľudovej Majoliky v Modre. Vďaka profesorovi Júliusovi Polkorábovi získal základy technológie výroby, poznania keramických materiálov, výtvarnej stránky a histórie tohto starého typu fajansy.
V r. 1983 – 1985 pracoval v Slovenskej ľudovej majolike v Modre a v rovnakom čase si popri zamestnaní doplnil vzdelanie štúdiom na strednej priemyselnej škole
v Bratislave so zameraním na umelecké remeslá. Koncom 80. rokov v dielni Jozefa Franka v Modre ďalej získal prvé poznatky o výrobe kachlíc a stavbe kachľových pecí.

Počas jeho pôsobenia v Slovenskej ľudovej majolike ho najprv zaradili medzi maliarov, neskôr na jeho žiadosť k hrnčiarom – keďže primárne chcel točiť na kruhu. Takto získal prax v oboch odvetviach výroby, čo neskôr využil vo vlastnej tvorbe. Avšak veľký objem produkcie v SĽM, komercializácia pomerov a výroba presne podľa predpísaných vzorov viedla časom Petra Lužáka k rozhodnutiu osamostatniť sa, vybudovať si vlastnú dielňu.

Od r. 1993 sa vo svojej dielni venuje výrobe habánskej keramiky.
Na spoluprácu získal aj bývalú spolužiačku a kolegyňu z Majoliky Tatianu Homolayovú Hanzelovú, s ktorou doposiaľ pracujú ako tandem a tvoria vlastnú keramiku.
Začínali habánskou klasikou, známou z múzeí, s piatimi základnými farbami. Venovali sa jej vtedy ako jedni z mála u nás. Časom vyskúšali aj ďalšie farebné varianty habánskej keramiky, využívajúce ako podklad nie len bielu, ale aj ďalšie tradičné farebné podkladové glazúry – modrú a žltú s aplikáciou modrých a bielych vzorov. Ujali sa aj tieto a dnes tvoria veľkú časť ich produkcie. V autorskej tvorbe vymysleli spolu s Tatianou Homolayovou Hanzelovou jednoduchý tzv. „bodkovaný program“, ako ho sami nazývajú. Tvorí ho prevažne úžitkový riad, ale zachováva si vysokú výtvarnú hodnotu, keďže obaja neradi prechádzajú do komercie. U ľudí je obľúbený a vhodne dopĺňa ich spoločný sortiment.
Primárne je však pre Petra Lužáka zachovanie tradície výroby keramiky nadväzujúcej na odkaz habánov.
Vo vlastnej autorskej tvorbe inklinuje k habánskej klasike, no občas rád „odbočí“ a inšpiruje sa aj holíčskou fajansou. Rád pracuje so starými tvarmi keramiky ( napr. hranatými fľašami) a starými vzormi. Vďaka jeho osobitému spôsobu ich spracovania vznikajú jedinečné výrobky atraktívne aj pre súčasníkov.

Na začiatku spolupráce Petra Lužáka a Tatiany Homolayovej Hanzelovej bola snaha o vytvorenie vlastného sortimentu, ktorá vychádzala na jednej strane z potreby udržať tradíciu a na strane druhej z motivácie ísť vlastnou cestou. Každý ich výrobok je originál, malé umelecké dielko s vlastným rukopisom.