Keď premýšľa nad svojím príklonom k tradičným remeslám, popri samotnom podpolianskom kraji, ktorý ho formoval svojou kultúrou, mu napadajú aj jeho prastarí otcovia. Nezažil ich síce, ale ich remeselné stopy boli silné – jeden kotlár, druhý zas baláž, teda prútikár a kopáč studní. Za svojho života si spomína na Mikuláša Sekereša, ktorý mu pred očami, keďže bol jeho sused, vyrezával detvianske kríže. No predovšetkým na otca, ktorý sa síce žiadnemu remeslu nevenoval, no mal bohaté znalosti o drevinách a vlastnostiach dreva a v počiatkoch jeho tvorby ho veľmi podporil práve zabezpečovaním materiálu vhodného na výrobu. Tradičná podpolianska kultúra Jozefa Murína pohltila na začiatku 80. rokov, keď spoločne s partiou rovesníkov z Detvy a okolia boli – jeho vlastnými slovami – priam zúriví do výroby valašiek, opaskov, kožúškov a ďalších predmetov. Viacerí, podobne ako on, vytrvali pri remesle dodnes – Štefan Hukel zo Stožkov či Mikuláš Murín z Detvy.
Roku 1987 začína Jozef Murín spoluprácu s ÚĽUV-om výrobou valašiek a fokošov, postupne pridáva drevené riady a hrebene, neskôr aj spony. Roku 1992 si zakladá živnosť s cieľom vyrábať starožitný nábytok, ktorý ho dlhodobo fascinoval. Lenže nedocenil reálnu situáciu na trhu a časom zistil, že na Slovensku ho nemožno predať za reálnu cenu, a tak sa znovu navracia k tradičným výrobkom. Postupne si v jeho sortimente začali nachádzať miesto aj nože, ktoré ho zaujímali už dávnejšie vďaka Jozefovi Sujovi-Štádlošovi. Bol to kamarát jeho babky, ktorý bol zamestnaný ako kováč v ŽOS Zvolen a vo voľnom čase vyrábal nože. Rozprával krásne príbehy o vyhni a nožoch, ktoré Jozefa Murína nainfikovali do tej miery, že s ich výrobou začal aj on, intenzívnejšie od roku 1995. A dnes sú mu zo sortimentu, ktorý zhotovuje, azda najbližšie práve nože.
Vo svojej práci rád strieda rôzne materiály – keď sa nasýti dreva, osloví ho kov či koža. Z kože zhotovuje krpce a puzdrá na svoje nože. Čepele nožov vypracúva z kupovanej ocele najvyššej kvality, v prvom rade dbá na vynikajúce rezné vlastnosti výrobkov. Črienky nožov zdobí drevom, parožím i polodrahokamami, ktoré sám zbiera. Pri dreve je preňho výtvarne určujúca jeho štruktúra. Druh dreva vyberá podľa výrobku, na ktorý je určené – hrušku, jabloň, čerešňu, orech na výrobu riadu, na spony aj orgován, na črienky nožov i cudzokrajné dreviny (hadie drevo či eben). Popri tradičnej výrobe sa venuje i tvorbe plakiet a medailí.