Výzdoba – oplecko ženské sviatočné, rukáv
Výzdoba – oplecko ženské sviatočné, rukáv
Rukáv zo ženského sviatočného oplecka asi z roku 1920. Oplecko je ušité z bavlneného továrenskeho plátna, obalok má z červenej zástavoviny, cez ktorý je našitý biely a bledomodrý šujtáš. Z oboch strán obalka sú našité harasové hadovky, z ktorých vyčnieva len polovica. Výšivka na pleci cez riasenie a pozdĺž riasenia na zadnom diele je robená pestrými vyšívacími bavlnkami. Zapínanie oplecka je ozdobené veľmi jednoducho. Oplecko ako predloha na kresbu pochádza z Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku. [kresba]
Vedomosti, ktoré získala na SŠ umeleckého priemyslu a na FFUK – odbor etnografia a folkloristika, využila v ÚĽUV-e, kam nastúpila v roku 1973. Do roku 1990 pracovala ako výskumná pracovníčka so zameraním na ľudový odev a textil. Zásluhou štúdia tradičného odevu, terénnych výskumov a praxe získanej v krojovej výrobe sa vypracovala na špičkovú odborníčku v problematike slovenského ľudového odevu. Realizuje všetky práce potrebné na zhotovenie jednotlivých krojových súčastí toho-ktorého odevného variantu (výber materiálu, strihanie, výzdoba, šablónovanie, vypísanie výšiviek). Dokáže zrealizovať výzdobu na krojoch, vyhotoviť drobné doplnky dotvárajúce konkrétny variant odevu – šnúrovanie, výzdobu korálkami, flitrami, stužkami, výrobu venčekov, pierok a párt, ozdôb na klobúky a pod. Dokonale ovláda krajčírske práce a všetky tradičné textilné techniky, ako je paličkovanie, vyšívanie, tkanie na doštičke, tkanie kartičkami, zápästkovú techniku, sieťovanie, riasenie a pod. Dokáže vyčistiť a ošetriť tradičné i nové krojové súčiastky. Výrazná je aj jej publikačná činnosť. Je autorkou brožúrky o vyšívacích technikách Malá škola vyšívania (Živena 1989), je spoluautorkou publikácie Slovenská ľudová výšivka (Alfa 1985). Vypracovávala heslá z oblasti ľudovej výroby a remesiel pre Encyklopédiu ľudovej kultúry Slovenska (Veda 1995) a Slovenský biografický slovník (Matica slovenská 1986). V roku 2008 získala osvedčenie o priznaní kvalifikácie majsterka ľudovej umeleckej výroby v odvetví výroby krojov, ktoré udeľuje Komisia pre posudzovanie odbornej spôsobilosti pracovníkov ľudovej umeleckej výroby.
Vedomosti, ktoré získala na SŠ umeleckého priemyslu a na FFUK – odbor etnografia a folkloristika, využila v ÚĽUV-e, kam nastúpila v roku 1973. Do roku 1990 pracovala ako výskumná pracovníčka so zameraním na ľudový odev a textil. Zásluhou štúdia tradičného odevu, terénnych výskumov a praxe získanej v krojovej výrobe sa vypracovala na špičkovú odborníčku v problematike slovenského ľudového odevu. Realizuje všetky práce potrebné na zhotovenie jednotlivých krojových súčastí toho-ktorého odevného variantu (výber materiálu, strihanie, výzdoba, šablónovanie, vypísanie výšiviek). Dokáže zrealizovať výzdobu na krojoch, vyhotoviť drobné doplnky dotvárajúce konkrétny variant odevu – šnúrovanie, výzdobu korálkami, flitrami, stužkami, výrobu venčekov, pierok a párt, ozdôb na klobúky a pod. Dokonale ovláda krajčírske práce a všetky tradičné textilné techniky, ako je paličkovanie, vyšívanie, tkanie na doštičke, tkanie kartičkami, zápästkovú techniku, sieťovanie, riasenie a pod. Dokáže vyčistiť a ošetriť tradičné i nové krojové súčiastky. Výrazná je aj jej publikačná činnosť. Je autorkou brožúrky o vyšívacích technikách Malá škola vyšívania (Živena 1989), je spoluautorkou publikácie Slovenská ľudová výšivka (Alfa 1985). Vypracovávala heslá z oblasti ľudovej výroby a remesiel pre Encyklopédiu ľudovej kultúry Slovenska (Veda 1995) a Slovenský biografický slovník (Matica slovenská 1986). V roku 2008 získala osvedčenie o priznaní kvalifikácie majsterka ľudovej umeleckej výroby v odvetví výroby krojov, ktoré udeľuje Komisia pre posudzovanie odbornej spôsobilosti pracovníkov ľudovej umeleckej výroby.
