Milan Árendáš, ktorý patrí k najvýraznejším predstaviteľom súčasnej fajansy na Slovensku s ÚĽUV-om začal spolupracovať v roku 1979. Svojím autentickým prístupom k remeslu, dôslednosťou v technológii a citom k tradičným dekorom bol a stále je neprehliadnuteľný. O tom, že remeselnou zručnosťou a zároveň výtvarnou originalitou veľmi rýchlo zaujal, svedčí fakt, že už v roku 1987, teda ako 28-ročný, získal titul majster ľudovej umeleckej výroby.

Pre Árendášovú keramiku je typická osobitá farebnosť, ktorú získava miešaním glazúr a farieb. Má rád zemité tóny, jeho farby sú plastické, majú jedinečnú, takmer hmatateľnú štruktúru. Všetko musí sedieť – podklad, tvar, farby. Z tohto dôvodu používa čo najkvalitnejšie cíničito-olovnaté glazúra a kysličníky kovov ako kobalt, medenka, antimón. Pre svoju svižnú maľbu potrebuje väčšiu plochu, preto od počiatku inklinuje k výrobkom väčších rozmerov. Dostatočný priestor mu poskytujú široké kardinálske taniere, hranaté a baňaté fľaše, sedliacke a pyskaté džbány, vázy, korbele, či albarelá. Väčší priestor mu tiež umožňuje kombinácie viacerých motívov, pričom jednotlivé prvky sa stávajú integrálniou súčasťou ornamentálnej výzdoby ako celku. A tak napríklad jeho štylizované koníky alebo zajačiky síce svojou postavou anatomicky nesedia, ale sú prispôsobené tvarom tak, aby všetky detaily splývali do jednej harmonickej štruktúry. Rovnako je to pri figurálnych či architektonických námetoch. Veľmi obľúbené je u Milana Árendáša dekorovanie nádob mramorovaním, predstavuje preňho krásne tvary so zákutiami, do ktorých rád domaľováva rôzne motívy.

Od začiatku 90. rokov až do súčasnosti sa Milan Árendáš venuje predovšetkým kachliarstvu. Po zmenách, ktoré priniesol rok 1989, veľa keramických dieľní zaniklo, ale kachliarstvo bolo neznáme, nové a žiadané. A tak ako aj pri výrobe fajansových výrobkov, aj v kachliarstve si všetko vyrába sám, realizuje keramické pece od projektu, výrobu kachlíc cez samotnú stavbu až po prvé zakúrenie. Výsledkom sú tzv. ťažké pece, na ktoré používa klasické typy ornamentálnych a dokonca aj ručne maľovaných fajansových kachlíc.

Milana Árendáša možno charakterizovať ako zručného džbankára a kachliara, zároveň skvelého maliara s originálnym autorským rukopisom, ktorý používa glazúry a farby blízke fajanse starších období. Výstava v Galérii ÚĽUV bola pre neho podnetom pre vytvorenie novej kolekcie výrobkov, nových dátumom výroby no verných jeho vlastnému cíteniu tvarov, farieb, ornamentov. Pozoruhodný je tiež súbor kachlíc, ktoré sú ukážkou z rôznych kachliarskych realizácií. Tie dokumentujú ako sa džbankárske remeslo prenieslo na inú plochu, kde výsledok slúži výsostne funkčnému účelu, no technológia a dekoratívnosť fajansy zostáva. To všetko poukazuje na rôzne podoby vzácneho remesla, na výnimočnosť fajansy Milana Árendáša, ktorý je dôkazom toho, že dosiahnúť majstrovsvo starých majstrov je možné aj v súčasnosti.

Text: Eva Ševčíková, kurátorka výstavy Milan Árendáš FAJANSA realizovanej v čase od 31.1.2013 do 4.5.2013 v Galérii ÚĽUV v Bratislave.

Roku 1987 získal osvedčenie o kvalifikácii majster ľudovej umeleckej výroby, ktoré udeľuje Komisia na posudzovanie odbornej spôsobilosti pracovníkov ľudovej umeleckej výroby.