Jej babka Hermína Švihoríková vynikala medzi šikovnými šopornianskymi vyšívačkami výmyselníctvom, ktoré viedlo napríklad v oblasti výšivky k nahradeniu tradičných geometrizovaných štylizácií šopornianskej výšivky na vlastnom svadobnom čepci rozprávačskou výpoveďou v naivnej figurálnej tvorbe. Na miestny vkus to bola príliš silná novinka a ženy sa s ňou nestotožnili.
Výtvarné nadanie a vyšívačskú zdatnosť zdedila po Hermíne Švihoríkovej aj jej dcéra Mária Kaducová (nar. 1926) a v 50. rokoch sa s nadšením pustila do vyšívania obrázkov podľa vzoru svadobného čepca svojej mamy. Svojím jasným a jednoduchým prejavom jej obrázky zaujali aj výtvarníka ÚĽUV-u Václava Kautmana a čoskoro sa vyšívané výjavy zachytávajúce vidiecky život stali obľúbeným sortimentom aj v predajniach ÚĽUV-u. V 60. a 70. rokoch, v čase najintenzívnejšieho záujmu o ne, zhotovovalo pre ÚĽUV vyšívané obrázky až dvadsaťpäť šopornianskych žien. V tomto prostredí sa v 70. rokoch ocitla medzi vyšívačkami, ktoré pomáhali s kreslením predlôh, aj dcéra Márie Kaducovej Eleonóra Gálová (nar. 1948).
Roku 1968 absolvovala rezbárstvo v Škole umeleckého priemyslu v Bratislave a rozruch okolo vyšívania obrázkov šiel spočiatku mimo nej. Nakoniec ju však rodinná produkcia vtiahla do diania a postupne aj ona prepadla jednoduchému čaru vyšívaných obrázkov. Jednak ponúkali dobrú možnosť obživy, jednak panelák, v ktorom s manželom bývali, neposkytoval na prácu s drevom, ktorej sa po skončení školy chcela venovať, vhodné podmienky. A tak sa vyšívané obrázky stali napokon jej celoživotnou profesiou.
Spočiatku pomáhala matke s kresbami obrázkov. Imitovala zaužívaný repertoár, no vždy sa snažila, aby bol každý obrázok vyšitý inak. Taktiež si všimla, že ľudia nakupujú obrázky sezónne, podľa toho, aký sviatok v roku práve nastáva, a tak ju napadlo navrhnúť série námetov na motívy štyroch ročných období. Myšlienka sa ujala a ľudia o tieto obrázky prejavili záujem, často si zadovážiac všetky štyri ročné obdobia, pod ktorými sa však prezentovali zobrazenia vinobrania, Vianoc či dožiniek, zaužívané zo starých vyšívaných obrázkov.
V raných figurálnych kompozíciách jej mamy Márie Kaducovej bolo ešte zreteľne cítiť väzbu na zaužívané vyšívačské postupy zo Šoporne a snahu dodržiavať tradičný dekoratívny kánon. Tomu zodpovedali aj rozmery a formát obrázkov. Ich pozdĺžna pásová kompozícia odkazovala na tvar čelenky šopornianskeho čepca, miniatúrne postavičky vyšité plným stehom tenkou priadzou do maličkých farebných plôšok zas nadväzovali na príznačnú mozaikovitosť miestnej výšivky a v rovnom úzkom páse vyznačujúcom spodný okraj kompozície sa uchovával pôvodný geometrizujúci charakter šopornianskeho vzorovania. Všetkým týmto odkazom však dominovalo realistické stvárnenie postáv radených vedľa seba v samostatných dejových sekvenciách, ktoré na seba nadväzovali.
Eleonóra Gálová zaviedla do spracovania tém novší prístup. Princíp jej štyroch ročných období postupne viedol k vystrihnutiu jednej sekvencie z námetovej zostavy a jej zasadeniu do štvorcového pozadia ako samostatného obrázka. V porovnaní s miniatúrnym podaním scénok na starších pásových obrázkoch pozorovať na novšom type obrázkov zväčšovanie a zhrubnutie výšivky, keď jemnú hodvábnu niť nahradila hrubšia mulinka a podkladové jemné plátno zas tuženka a smerom k dnešku zrebné plátno.
Žánrové obrázky sa podobne ako pôvodná tradičná výšivka vyšívajú na ráme. Pracuje sa s predkreslenou formou výjavu, ktorá sa následne prekopíruje na plátno. A hoci sa môže zdať, že obrázky nadobúdajú týmito postupmi uniformitu, vždy sa odlišujú v detailoch a doplnkových motívoch (kvetov, stromčekov, vtáčikov), vždy inak rozvrhnutých v kompozícii i farebne riešených.
V 90. rokoch sa Eleonóra Gálová rozhodla pre samostatnú podnikateľskú dráhu a dnes pre ňu pracuje striedavo päť vyšívačiek. Obrázky dodáva do viacerých predajní a neprerušila ani kontakty s ÚĽUV-om. Roku 2009 získala titul majsterky ľudovej umeleckej výroby za zachovávanie rodinnej tradície vyšívania obrázkov s výjavmi z dedinského života Šoporne a inovatívne pokračovanie v nej.
(Zdroj: Danglová, O.: Eleonóra Gálová – obrázky maľované niťou. In: Remeslo, umenie, dizajn. 12, 2011, č. 4, str. 8 – 11.)