Hoci spočiatku tento rodák z moravského Uherského Hradišťa inklinoval k strojárine a leteckému priemyslu, ktoré aj študoval, osud ho zavial za manželkou na Slovensko do Stupavy, neďaleko ÚĽUV-u, s ktorým sa od roku 1979 spojila aj jeho ďalšia životná púť.
S tradičným remeslom, umením a kožou sa stretol už v starorodičovskom dome. Starý otec bol čižmárskym majstrom známym výrobou parádnych skladaných čižiem k juhomoravskému tradičnému odevu. Zomrel však pomerne mladý, a tak o priamom odovzdávaní skúseností vnukovi nebola reč. Ostalo však meno, hrdosť na dedovu povesť a najmä náradie v dielni. A práve cezeň sa Jiří Halámek dostal aj k výrobe z kože. Cez otcovho priateľa, výrobcu protetických pomôcok z kože, sa naučil, ako vyberať kožu, ako ju rezať, skladať, šiť, zapracovávať jej hrany, zmäkčiť spoje. Pod vplyvom týchto znalostí sa zrodil aj jeho prvý výrobok — brašna na fotoaparát.
V ÚĽUV-e v Bratislave pracoval ako zásobovač, čo v praxi predstavovalo mnohé stretnutia s vynikajúcimi výrobcami a dôkladné spoznanie ich zázemia a potrieb, čo sa týka kvality materiálu. Z majstrov, ktorí sa venovali spracovaniu kože, sa takto dostal k Ľudovítovi Staňovi, Ladislavovi Frankendorferovi, Jozefovi Lenhartovi, no najväčší vplyv mal naňho Ján Krepop, ktorý ho priamo podnietil, aby sa venoval remenárskej a brašnárskej výrobe pre ÚĽUV. Zadával mu robotu a následne ho opravoval a poučoval na chybách. A keď sa zdokonalil, pustil sa aj do výroby samostatných vzorov 1983. Neskôr si spravil aj výučný list v odbore brašnár – remenár a po roku 1989 si v tomto odbore otvoril živnosť.
Kožiarska robota je podľa neho viac o funkčnosti ako o kráse, ale on osobne sa vždy snaží, aby jeho výrobky lahodili oku. Ani nie tak dekórom, ako skôr tvarom a precíznym vyhotovením. Vo svojej tvorbe sa nevenuje klasickej ľudovej remenárskej výrobe, na výrobu káps, opaskov či krpcov sú podľa neho vhodnejší ľudia spätí s regiónom, kde sa tradične vyrábali a nosili. Zameriava sa skôr na dizajnovejšie kusy, ktoré však často vznikajú v dialógu s výtvarníkmi ÚĽUV-u, a tak na ne aplikuje aj tradičné materiály a techniky.
Svoje tvorivé myslenie dáva do služieb remeslu v posledných desaťročiach aj ako lektor v Škole remesiel ÚĽUV v Bratislave. Vedomý si toho, aké je to byť žiakom, je absolventom kurzov k dispozícii aj vo svojom voľnom čase, pomáhajúc im s výberom materiálu, s premýšľaním nad výtvarnými návrhmi, ako aj ich praktickou realizáciou. Z ich radov sa tak vyformovali viacerí, ktorí ostali kožiarskemu remeslu verní naďalej, čo je veľkým prísľubom pre udržanie kontunuity v tomto segmente výroby. Roku 2001 bol Jiří Halámek ocenený titulom majster ľudovej umeleckej výroby.