Rodák z Bukoviny v Rumunsku sa dostal na Slovensko roku 1947 v rámci reemigrácie 58 rodín slovenského pôvodu, keďže po vojne bola slovenská škola v tomto kraji zrušená. V Bratislave sa dostal do učenia u kožušníka a po vyučení krátky čas ako kožušník u majstra aj pracoval. Prišlo však rušenie súkromných prevádzok začiatkom 50. rokov a mladých kožušníkov vyslali „budovať republiku“. V dôsledku toho sa presťahoval do Banskej Bystrice a desať rokov sa remeslu nevenoval. S následnou konjunktúrou hospodárstva sa však zintenzívnila aj činnosť drobných prevádzok a Karol Jurášek sa mohol vrátiť k remeslu.
Zamestnal sa v odevnom a výrobnom družstve Vzor Zvolen, prevádzka Banská Bystrica, kde vďaka svojim odborným základom zastával pozíciu vedúceho. Prevádzka bola zameraná na zákazkové šitie kožuchov a na starosti mal 13 zamestnancov. V tomto zamestnaní vydržal až do odchodu na dôchodok.
Ku krojovým kožuchom sa dostal až neskôr, vo veku 74 rokov, ako priaznivec krňačkových pretekov.  Aktívne začal vyrábať v roku 2004. Súťažiaci v tomto špecifickom slovenskom zimnom športe mali často oblečené staré kožúšky, neraz aj dotrhané, keďže kožušníkov, ktorí by ich opravili, nebolo už veľa. A tak sa v reči so súťažiacim s hriňovským kožúškom dostali až k tomu, že mu po pretekoch kožúšok opraví.
A následne sa udalosti rozbehli samospádom. Ozývať sa mu začali ďalší a ďalší krňačkári s kožúškami a neskôr aj folkloristi, a tak sa dostal k predlohám ďalších regionálnych typov z Podpoľania a Horehronia. Celkovo ušil pätnásť modelov, napr. kokavský, hriňovský, detviansky, očovský (z tejto obce spravil aj huňu, 130 cm dlhý bačovský kožuch), priechodský, balocký, bacúšsky, heľpiansky, pohorelský, šumiacky ženský aj mužský a iné.
V porovnaní s mestskými kožuchmi sú krojové kožúšky na zhotovenie pre Karola Juráška jednoduchšie. Dôležitý je dobrý strih, ktorý vie on osobne spraviť z miery. Tomuto postupu naučil aj iných ľudovoumeleckých kožušníkov, ktorí k nemu s obľubou chodievali po rady. Ešte roku 2020, vo veku takmer 90 rokov, zobral pod svoje krídla žiaka, 14-ročného chlapca, ktorý prejavil o šitie krojových kožuchov záujem.
Ak pri kožuchu náhodou nevedel, ako ďalej, odpáral z predlohy a podučil sa. Prístup k materiálu mal vďaka celoživotným kontaktom dobrý, nástroje mu zostali z profesionálnych čias.
Po spolupráci s hotovým kožušníkom radi siahli aj v ÚĽUV-e a Karol Jurášek sa popri predaji svojich výrobkov v predajniach ÚĽUV-u predstavil so svojou tvorbou aj na podujatí Dni majstrov ÚĽUV v Bratislave či na výstave v Regionálnom centre remesiel ÚĽUV v Banskej Bystrici.
Šitie kožuchov bol preňho predovšetkým celoživotný chlebík, a intenzívne sa mu venoval aj na dôchodku.