Výrobky z travín a prútia tvorili v polovici 20. storočia na Slovensku značne rozšírené odvetvie ľudovej umeleckej výroby. Ľudia vyrábali predovšetkým pre vlastnú potrebu, z plejády výrobcov však výrazne vynikali niektorí jednotlivci, ktorí si dlhoročnou nepretržitou činnosťou osvojili technickú dokonalosť a zručnosť. Patril medzi nich aj Ján Lička z Vrboviec, narodený roku 1878. Na výrobu si vystačil s ražnou slamou a vŕbovým prútím, nožíkom a šidlom. Bol typický samorastlý ľudový výrobca. Vyrástol v prostredí kopaničiarskych Vrboviec, kde bola živá domácka výroba slamienok z ražnej slamy opletanej vŕbovým prútím vo forme vedľajšieho a doplnkového zamestnania. Podobne ako iní obyvatelia, aj Ján Lička si osvojil tradičnú výrobu už v mladom veku.
Jeho slamienky, opálky, košíky rozličných veľkostí a rozličného funkčného upotrebenia čoskoro prerástli záujem najbližšieho okolia. Košikárstvu sa venoval nepretržite, čím zveľaďoval vlastnú výrobu. Takto už dávno pred 1. svetovou vojnou zaujímal popredné miesto v košikárstve na Slovensku – od roku 1907 bol inštruktorom na mnohých košikárskych kurzoch na západnom Slovensku a po roku 1918 aj na Morave. Od svojho založenia roku 1910 s ním nadviazalo kontakt Družstvo pre speňaženie domáceho ľudového priemyslu v Skalici. Po druhej svetovej vojne a prechode skalického družstva pod krídla Ústredia ľudovej umeleckej výroby v Bratislave zastával Ján Lička popredné miesto aj medzi spolupracovníkmi ústredia.
Košikárstvu zostal verný do konca svojho života a dosiahol takú mieru majstrovstva, akú len v tomto odvetví výroby možno dosiahnuť. Kombináciou prostoty a technickej čistoty v spojitosti s dokonalým poznaním vlastností materiálu, technickým zvládnutím, funkčným domyslením, rytmom košikárskych čipiek vytváral účinne zladené diela s pôsobivým estetickým účinkom. Roku 1959 získal za svoju celoživotnú činnosť ako jeden z prvých výrobcov osvedčenie o priznaní kvalifikácie majster ľudovej umeleckej výroby.
(Zdroj: Stano, P.: Nestor slovenských košikárov. In. Umění a řemesla. 1958, č. 4, s. 154 – 155; Okrucký, J. – Marková, E. – Pranda, A. – Stano, P.: Nestori slovenskej ľudovej umeleckej výroby. Bratislava: Povereníctvo školstva a kultúry 1957.)