Výrobca sa venoval výrobe úžitkových a dekoratívnych predmetov zo slamy. K pleteniu zo slamy sa dostal už ako dieťa. Bol prvým remeselným tvorcom v Hrnčiarovciach, ktorý sa venoval tejto technike výroby – špirálovej technike. Prvý košík vyrobil, keď mal 20 rokov. Ďalšie putovali najmä rodine a známym. Špecifickým prvkom u jeho tvorby bolo obletanie stebiel slamy okolo ohybného drôtu. Postupom času svoju techniku výroby neustále zdokonaľoval. V čase dožinkov vyrábal rôzne dožinkové vence či košíky. Za svojho života uplietol okolo 500 ks dožinkových vencov. Niektoré z nich putovali aj vládnym predstaviteľom Československa tej doby (Gottwald, Zápotocký, Široký, Novotný, Husák a mnohým ďalším). Najväčší dožinkový veniec uplietol prezidentovi Gustávovi Husákovi, ktorý mu bol odovzdaný na celoslovenských dožinkách v Nitre. Vysoký bol 1,80 metra a široký 1 meter.

Výrobcu navštevovali v jeho domácnosti mnoho záujemcou o učenie sa tohto remesla, z nich možno spomenúť Františka Drgoňa st., sestry Haladové či pani Uliakovú. Výrobky Stanislava Štefunka sa dostali do celého sveta aj vďaka oficiálnym návštevám Československa a neskôr Slovenska. Ako dary tiež putovali zahraničným návštevám, tu možno spomenúť dar pre pápeža Jána Pavla II. Najviac jeho zachovaných výrobkov sa nachádza v obci Hrnčiarovce nad Parnou a blízkom okolí okresu Trnava. K práci so slamou si cestu našli aj jeho rodinní nasledovníci. Stanislav Štefunko ml. pomáhal otcovi pliesť a inovovať rôzne výrobky úžitkového charakteru, ako napr. podnosy, lustre, zrkadlá. Vnučka Hanka Štefunková mala svoj vlastný spôsob ukladania slamených stebiel, ktoré jej starý otec vždy vedel rozoznať. Pomáhala mu spolu s otcom s mnohými väčšími objednávkami hlavne v čase dožinkov. V práci mu boli nápomocné aj Marta, Erika a Ernestína Štefunkové. Do procesu tvorby bola zapojená celá rodina. Okrem záľuby v remeselnej výrobe bol aj zakladateľom Zväzu včelárov v Hrnčiarovciach, kde naučil včeláriť mnohých mladých v obci.