Tkaniu na krosnách sa venuje od roku 2000, súčasťou jej života však bolo už od detstva. Prvýkrát sa s ním stretla na lazoch u starej mamy, ktorú spolu s mamou často navštevovali a pozorovali pri práci. Tkaniu sa venovala aj jej mama a pri niektorých tkáčskych prácach jej pomáhala už ako dievča. Naučila ju nielen snovať a navíjať osnovu a tkať na krosnách, ale odovzdala jej aj rodinné znalosti pestovania a spracovania ľanového vlákna, rozvíjané ešte jej starou mamou v Lome nad Rimavicou v časti Javorina (po ktorej zdedila aj prvé krosná).

Intenzívnejšie sa do tkania Ľubomíra Žilková ponorila potom, ako mama zo zdravotných dôvodov nemohla viac pokračovať v práci. Mala a dodnes má ambíciu rozvíjať a posúvať zdedenú zručnosť ďalej. Navštevuje skúsené tkáčky v mnohých regiónoch Slovenska. Ako sama tvrdí, praktická výmena skúseností medzi aktívnymi tkáčkami bola a doteraz pre ňu je tou najlepšou školou. Na prehĺbenie teoretických znalostí siaha aj po odbornej literatúre a následne ich skúša uchopiť v praxi.

V súčasnosti žije, pracuje a tvorí v Kokave nad Rimavicou, odkiaľ vyráža so svojim krosnami po celom regióne aj mimo neho ako lektorka tvorivých dielní tkania, ochotne vysvetľujúc a ukazujúc záujemcom spôsoby spracovania ľanu a techniky tkania.

Jej sortiment tvorili spočiatku tkané handričkové pokrovce v bavlnenej osnove. Neskôr pribudli prestierania v bavlnenej osnove s plátnovou väzbou aj s farebným vzorovaním v osnove a útku. Výrazne jej sortiment obohatil ľan, ktorý jej učaroval natoľko, že sa rozhodla pestovať ho a ručne spracovaný zatkávať v útku do výrobkov. Tie sa postupne rozšírili od bytových doplnkov aj k odevu a odevným doplnkom. Odevné kolekcie tvorí s krajčírkou, ktorá jej pomáha pri zhotovovaní modelov.

Bežne tká pôvodné jednoduché vzory, ktoré našla v dostupnej literatúre a na starých tkaných látkach. Inšpiráciou jej bola najmä publikácia Štefana Repčoka Tradičná kokavská svadba, v ktorej sa dozvedela, že v okolí Kokavy sa tkalo na dvojniteľnicových krosnách. Pri bytových doplnkoch si obľúbila techniku preberania v plátnovej väzbe – od jednoriadkových vzorov, ktoré idú v línii po celej šírke tkaniny, cez jednoduché geometrické tvary (štvorčeky, obdĺžniky) až po rozvetvenejšie vzory predovšetkým s rastlinnými motívmi. Vychádza zo vzorov, ktoré našla na starých utierkach, obrusoch, ale aj súčiastkach kokavských krojov.

Technologicky sa však posúva ďalej a začala tkať aj na štvorniteľnicových krosnách. Kombinuje na nich plátnovú a keprovú väzbu, ktoré dopĺňa farebne vytkávanými vzormi technikou preberania, zhotovujúc tak predovšetkým detský odev.

Spolupracovala tiež s výtvarníčkou ÚĽUV-u Jankou Menkynovou, pod ktorej vedením a usmernením vytvorila kolekciu ľanových prestieraní, kde je vzor minimalizovaný do jednoduchého, zato však technicky zručne vyhotoveného námetu.

Ďalšou osobou, ktorá výrazne ovplyvnila jej vzťah k tkáčskemu remeslu, je jej životný partner. Ľubomíre Žilkovej zreštauroval všetky nástroje, ktoré používa na tkanie a spracovanie ľanu. Niektoré sú staré aj viac ako sto rokov a sú súčasťou stálej expozície o ručnom spracovaní ľanu Od ľanu po plátno, ktorú inštalovala v Dome tradičného ľudového tkania. Otvorila ho v roku 2023 v Kokave nad Rimavicou a okrem výstavy v ňom verejnosti ponúka aj tvorivé dielne a priestor na stretnutia a na iné aktivity v oblasti tkania a spracovania ľanu. V roku 2024 sa tu v spolupráci s ÚĽUV-om konal odborný workshop Ľanové kreácie. V spoločnej tvorbe prepojil tkáčky z textilného združenia Čarovná nitka a dizajnérky Ľubicu Poncik a Henrietu Tholt a výsledkom bolo vytvorenie nových vzorovaných tkanín a doplnkov.