Tvorca z Bratislavy, narodený roku 1929, ktorý vyrábal črpáky, praslice, piesty, opasky, pracky, spony, valašky, formy na syr, bačovský riad, čím narušil vtedajšiu predstavu o ľudovom výrobcovi zviazanom s rázovitými oblasťami Slovenska. Žil v Petržalke, počas vojny v rakúskom Linzi, kde študoval na gymnáziu a vynikajúco sa naučil po nemecky. Naďalej však miloval slovenskú ľudovú kultúru a zblížil sa s ňou aj napriek svojmu mestskému pôvodu. Veľa času trávil vo svojej múranici na Detve, kde mal aj dielňu, a takto sa postupne vrodil do slovenských hôr a prírody, nijako nezaostávajúc za vidieckym umelcom.
Znalosti remesla získal v Bratislavských elektrotechnických závodoch, kde pracoval štrnásť rokov ako nástrojár. Popritom od roku 1956 spolupracoval s ÚĽUV-om, v rokoch 1965 – 1968 na plnú dohodu. Majstrovsky ovládal výrobu z dreva, kože, plechu i zo železa. Nešpecializoval sa na jeden druh výrobku, šírka jeho sortimentu bola ohromná. Vyrobiť vedel široký jánošikovský šesťprackový opasok i úzky dvojprackový detviansky opasok. Na opasky si robil pracky sám, keď bolo treba k opasku valašku alebo blanciar, vyrobil aj tie. Poznal odtiene v používanom ornamente, charakteristické znaky, tvary, celkový dekór výrobkov aj výrobnú tradíciu každej oblasti Slovenska. Vyrábal originály, ale mnohé výrobky alebo časti k nim (napríklad železné kostry k lampám) aj reprodukoval, čo bolo dané vtedajšími potrebami ÚĽUV-u. Ako Bratislavčan bol neustále k dispozícii výtvarníkom ÚĽUV-u V. Kautmanovi a neskôr S. Koreňovi – „hasil“, zaskakoval za iných ľudových umeleckých výrobcov alebo vtedy, keď bolo treba zhotoviť špeciálnu objednávku na zákazku z „vyšších“ miest (napríklad opasok pre F. Castra či valašku pre N. Chruščova). Práve pod vedením V. Kautmana pracoval od roku 1968 ako odborný inštruktor na novoutvorenom oddelení dizajnu Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave.
Roku 1982 získal osvedčenie o priznaní kvalifikácie majster ľudovej umeleckej výroby v odvetví výroby z kovu a kože.