Juraj Zajonc
Sériu článkov o premenách vlákna, ktoré budú v nasledujúcich číslach časopisu venované rozličným textilným technikám, začína autor spracovaním vlny na plsť. Zvláštnosťou plstenia je priame využívanie vlákien srsti zvierat bez ich predchádzajúceho spracovania na priadzu. Niektorí odborníci ho považujú za najstaršiu textilnú techniku, predchádzajúcu aj pradenie a tkanie. Pôvod plstenia možno hľadať v ranej histórii nomádskych chovateľov zvierat v Eurázii, ktorí zhotovovali koberce, prikrývky, vankúše, deky a rôzne súčasti odevu vyrobené z jedného kusa bez zošívania Spracovanie vlny plstením možno nájsť aj medzi tradičnými textilnými technikami na Slovensku. Väčšie množstvo údajov o plstení je spojené s klobučníctvom, ktorého rozvoj úzko súvisel s rozvojom chovu oviec (15. – 16. storočie). Spôsob spracovania vlny je v hlavných črtách zhodný s postupom výroby plsti v Ázii, klobučníci však používali v niektorých fázach dokonalejšie nástroje alebo postupy. Plstenie sa využívalo aj pri výrobe obuvi a pri úprave tkaných textílií. V súčasnosti sa ručné plstenie objavuje v škále techník textilných výtvarníkov (československý patent art-protis, technika arttex).