Anna Chlupová
Čepiec mal v ženskom ľudovom odeve výnimočné postavenie. Symbolizoval stav nositeľky, na jeho výrobu sa používali najdrahšie materiály, vynikal dômyselným strihovým riešením a výzdobou. Z výtvarného hľadiska predstavuje dokonalú textilnú miniatúru. Čepce sa vyznačovali veľkou rôznorodosťou foriem. V niektorých regiónoch boli mimoriadne komplikované, skladali sa z piatich až siedmich dielov. Najstaršie čepce boli ušité z domácich ľanových a bavlnených plátien. Koncom 19. storočia sa začali používať rôzne továrenské materiály. Ich vysoká cena nedovoľovala použiť ich na iných odevných súčastiach. Podobne aj niektoré náročné textilné techniky nenájdeme na iných súčastiach odevu. Vo väčšine regiónov na Slovensku bola na čepcoch dominujúcim výtvarným prvkom výšivka, ktorá zdobila členité plochy čepcov. Aj farebnosť výšivky prešla vývojom – od pôvodnej striedmosti postupovala k odvážnejším kombináciám a pestrosti.