Ester Plicková
V širokom spektre hrnčiarskej výroby má figurálny plastický prejav svoje plnohodnotné miesto. Neprislúcha mu však také dominantné postavenie, aké poznáme vo fajansovej keramike. Figurálna plastika sa vo sfére tvorivých hrnčiarskych záujmov postupne udomácňovala od konca 18. storočia vplyvom a bližším poznávaním dobovo obľúbených fajansových a porcelánových sošiek. Vrcholný rozkvet rozvoja dosiahla v polovici 20. storočia. Hrnčiarska keramika bola počas svojho dlhodobého historického vývoja zameraná predovšetkým na úžitkový riad. Hrnčiari sa príležitostne, v zriedkavých chvíľach pokojnej pohody venovali aj figurálnej tvorbe, či už len pre vlastné potešenie, alebo pre výnimočných objednávateľov s ich osobitnými požiadavkami, prípadne pre deti. Väčšina hrnčiarskych majstrov vytáčala figurálne plastiky na tradičnom kopacom kruhu. Tektonickú podstatu takto koncipovanej figúry tvorí základný dutý korpus. K nemu sa dodatočne primodelujú drobné prvky doplňujúce postavu. Každá figurálna plastika nesie pečať neopakovateľného unikátu. K najčastejšie frekventovaným motívom patrí postava človeka, ktorý je hrnčiarovi blízky z vlastného životného prostredia a súčasne zaujímavý svojimi príťažlivými vlastnosťami. Obzvlášť obľúbený muzikantský námet má akiste korene aj v pocitovej sfére, v evokácii príjemných dojmov a situačných zážitkov spojených s vnímaním hudby. Zo sviatkového kalendárneho cyklu sa tešili pozornosti ponajviac betlehemci s pastiermi. V repertoári figurálnych hrnčiarskych plastík nechýba ani zbojník Jánošík. Ženské postavy sa vyskytujú ako sedliačky s náležitými atribútmi gazdiniek, s húskou, košíkom, bábovkou. V hojnejšej miere nachádzame figúru ženy v podobe pokladničky, v nápaditej funkčnej kombinácii so svietnikom. V architektúre dekoratívne vyznievajú figurálne plastiky vkomponované do domových výklenkov a štítov. Výtvarné posolstvo hrnčiarskej figurálnej plastiky má aj v súčasnosti svojich kreatívnych nasledovateľov.