Elena Beňušová
Jedným z najdôležitejších zdrojov príjmov obyvateľov hornej Oravy (severné Slovensko) v 18. až 19. storočí bol obchod s plátnom a textilom. Začiatkom 18. storočia bola Orava v produkcii domáceho plátna na druhom mieste na Slovensku (po Spiši). Plátenníctvo bolo v početných oravských dedinách hlavným zdrojom obživy a zárobku obyvateľstva. Oravskí plátennícki kupci z bohatých roľníckych rodín ho skupovali a vozili na vzdialené trhy južného Uhorska, Rumunska, Bulharska, Turecka, ba niekedy i Egypta, kde ho so ziskom predávali. V prvých desaťročiach 19. storočia už postupne badať náznaky úpadku. V konkurenčnom boji oravskí výrobcovia nekládli dostatočný dôraz na kvalitu plátna a pod úpadok oravského plátenníctva sa podpísala aj konkurencia bavlny. Tkáčske remeslo na Orave v posledných desaťročiach zažíva renesanciu. Kým v mnohých oravských dedinách pretrvalo tkanie iba pre potreby vlastnej rodiny, na čo slúžia pôvodné staré krosná, tento oravský fenomén našiel živnú pôdu v dolnooravských lokalitách s produkciou ručne tkaných kobercov. Jednou z najznámejších lokalít, kde takmer v každom dome už desaťročia tkajú koberce na objednávku pre malo- aj veľkoodberateľov, je obec ležiaca neďaleko okresného mesta Dolný Kubín, Malatiná. Tkajú tu nielen ženy rôznej vekovej kategórie, ale aj muži. Toto remeslo má v obci viacstoročnú tradíciu. Obnosené šatstvo, ktoré tkáčky strihali na handričky, postupne vystriedal textilný odpad, ktorý sa už v 80. rokoch objednával a kupoval z textilných fabrík. Druhým materiálom, ktorý tkáčky používajú v súčasnosti na výrobu ručne tkaných kobercov nielen v Malatinej, je taktiež odpadový – je to bavlnený materiál s chĺpkom (vlasom). Má dobré sacie vlastnosti a slúži na utieranie rúk znečistených olejom pri prácach na strojových zariadeniach v priemysle. V začiatkoch prevládala na kobercoch biela farba, ktorá sa stala doslova módnym hitom. Postupne však do kobercov prenikajú rôzne farby, ako aj ich kombinácie. Hoci výroba ručne tkaných kobercov, ako tvrdia ich výrobcovia, nie je dostatočne ohodnotená, predsa pomáha aspoň sčasti vylepšiť zlú finančnú situáciu a nedostatok práce na Orave. Minulosť sa opakuje aj v inom – na Orave sa tkaniu opäť venujú aj muži.