Fujara – „mytológia“, či reálna existencia?

Fujara – „mytológia“, či reálna existencia?

Oskár Elschek

Dňa 25. novembra 2005 Mária Krasnohorská, veľvyslankyňa SR vo Francúzskej republike a stála delegátka SR pri UNESCO, prevzala z rúk generálneho riaditeľa Organizácie spojených národov pre vzdelanie, vedu a kultúru (UNESCO) K. Matsuuru potvrdenie o zápise fujary na Zoznam diel ústneho a nehmotného dedičstva humanity UNESCO v rámci slávnostnej proklamácie, v ktorej UNESCO ocenilo celkovo 43 diel.

Ide o medzinárodné uznanie, ktoré UNESCO priznáva výnimočným formám ľudových a tradičných vyjadrení, akými sú napr. hudba, tanec, národné rituály a mytológia, poznatky a praktiky týkajúce sa prírody a sveta, skúsenosti spojené s tradičnou výrobou, ako i osobitné kultúrne prostredia. Súčasne sa týmto formám národnej kultúrnej identity poskytuje medzinárodná podpora a ochrana.
Slovenskú kandidatúru Fujara, hudobný nástroj a jeho hudba posudzovali nezávislé expertné inštitúcie a o jej konečnom schválení rozhodla medzinárodná 18-členná porota, ktorá zasadala v sídle UNESCO v Paríži v dňoch 21. – 24. novembra 2005.

Fujara je hudobný nástroj, ktorý vytvorili stredoslovenskí pastieri v priebehu dlhého, stáročného vývinu ako pokračovanie a rozšírenie tradičnej píšťalovej kultúry, pre osobitú zvukovú signalizáciu a pre jeho stále sa rozrastajúci špecifický nástrojový a spevný pastiersko-zbojnícky repertoár. Fujara sa nestala zakonzervovanou časťou ľudovej výroby, ale mimoriadne aktívnou, a prešla do 21. storočia v nezmenšenej aktualite, a to v takom širokom spoločenskom a umeleckom diapazóne, aký nikto pred desaťročiami nemohol predpokladať. Fujara sa stala časťou celkového hnutia obnovy tradícií na Slovensku. Na Slovensku je dnes činných do 200 výrobcov fujár, ktorí sú súčasne výrobcami píšťal, dvojačiek, gájd a ďalších nástrojov, ale aj širokého sortimentu iných tradičných umeleckých výrobkov.

ÚĽUV