Jolana Kirczová a moderná slovenská keramika
Martin Mešša
Obraz medzivojnových výtvarných prúdov na Slovensku by bez spomenutia krátkej, ale nesporne zaujímavej tvorby Jolany Kirczovej, rod. Schwarzovej (1909 – 1936) nebol úplný. Časť neveľkej Kirczovej tvorby v keramike je vyjadrením výtvarných názorov a vplyvov obdobných tým, ktoré pôsobili na práce maliarov slovenskej moderny. Zo zachovaných dokumentov dnes nevieme povedať, či zámerne alebo podvedome bola ľudová kultúra pre jej tvorbu tematickým zdrojom. Ľudové výtvarné umenie však využívala ako poučenie v kompozícii, výtvarnej skratke, vo funkčnosti i tvaroslovne a ako keramikárka sa inšpirovala i v technologickej rovine. Je výnimkou z prevládajúceho v tom čase mechanického kopírovania či používania ľudových ornamentov na výtvarných dielach a najrôznejších výrobkoch, čo im malo zabezpečovať ľudovosť a národnosť.
Tematicky Kirczová čerpá zo sakrálnej ľudovej tvorby – sú to námety Madony, akoby inšpirované ľudovými obrázkami na skle. Kirczovej výtvarným cítením prenesení do podôb keramických figúrok, reliéfov i plakiet ľudia a udalosti života z okolia Drienova, kde v rokoch 1933 – 1939 pôsobila, modelovala a vypaľovala svoju keramiku v jednoduchej keramickej peci vykurovanej drevom. Oslovuje ju vnútorná sila jednoduchého života, obklopuje ju ľudová pieseň a ona ju zobrazuje vo svojich figúrkach. Kirczová nehľadá monumentalitu, ľudovosť vyjadrenú použitím ornamentu, motívov ľudovej výšivky či odevom, a predsa jej práce sú presiaknuté ľudovosťou, životom obyčajných ľudí jej doby.
Krátka keramická činnosť Jolany Kirczovej bola, ako dokazujú zachované práce, hľadaním nových tvarov, účelu, nezvyklej farebnosti. Mnohé práce ukazujú, že dozrievala k svojskému výtvarnému výrazu. Jolana Kirczová vyrastala v prostredí kultivovanej, v umení dobre zorientovanej rodiny, ktorá podporovala umelcov. Výtvarníci, najmä maliari, ale i sochári počas pobytov u Schwarzovcov bezprostredne pôsobili na mladú Jolanku. Od svojich desiatich rokov navštevovala v Košiciach súkromnú kresliarsku školu Eugena Króna. Vo výtvarnom vzdelávaní pokračovala v Budapešti. Počas krátkeho obdobia svojej aktívnej keramickej činnosti v rokoch 1933 – 1936 vytvorila rad pozoruhodných diel vypovedajúcich o nadaní, svojskom prístupe, inšpiráciách v ľudovom umení, ale i ozvenách na vtedajšie výtvarné prúdy v Československu i v Európe.