Štefan Oriško
Osobitosťou keramického sympózia v Lučenci už od jeho založenia je špecifické prostredie tovární: na jednej strane sa odlišuje od ateliérového komfortu, na druhej strane umožňuje využiť priemyselné technologické postupy ťažko dosiahnuteľné v súkromných ateliéroch. Podobne je to aj v továrni Žiaromat v Kalinove neďaleko Lučenca, ktorá prichýlila účastníkov sympózia v lete 2005 a kde sa sympózium koná už niekoľko sezón. Továreň založená v roku 1890 je tradičným výrobcom žiaruvzdorných materiálov, najmä šamotu. Z tohto pohľadu čiastočne predurčuje aj charakter diel, ktoré vznikajú na sympóziu: znamená skôr dôraz na tvar a povrch, menej na detaily. Priestorové možnosti pecí vyzývajú zas k rozmernejším kusom. Už dávnejšie sa na sympóziách nepredpisuje konkrétna úloha ani téma, prípravný výbor sa skôr usiluje dať jednotlivým ročníkom určitú jednotiacu náplň – vychádza z idey zbližovať i konfrontovať domácich autorov so zahraničnými, predstaviť ich diela slovenskému publiku i obohatiť nimi zbierkový fond, ktorý vzniká už od sympoziálnych počiatkov v Lučenci. Po skoršom slovensko-českom, či vlaňajšom slovensko-holandskom sympóziu tento ročník možno označiť ako stredoeurópsky. K domácim autorom boli pozvaní umelci z krajín susediacich so Slovenskom.