Rozhovor s Blankou Cepkovou
Redakcia
Tvorba Mgr. art. Blanky Cepkovej (1966) je jedným z výrazných programov, ktoré dávajú súčasnému slovenskému textilnému umeniu charakter živej, kreatívnej a výrazovo i technicky bohatej disciplíny. Zrejme práve textilným výtvarníčkam sa podarilo nezabudnúť na tradíciu a súčasne sa otvoriť širokej škále nových vyjadrovacích možností, ktoré textilné vlákno a jeho nespočetné podoby ponúkajú.
Blanka Cepková je absolventkou pražskej VŠUP, ateliéru Textilná alternatíva prof. Adely Matasovej, ktorý skončila v roku 1992. Prešla školením v kybalovskej tradícii a technikách, ktoré patria ku klasickým hodnotám českej textilnej školy. Jej súčasná tvorba na jednej strane je odvrátením sa od klasiky tkania a plošného artefaktu, ale súčasne stojí na vlastnej technike spracovania textilného vlákna, ktoré je východiskovou hodnotou tejto školy. Vytvorila si vlastnú textilnú techniku, ktorú dôsledne využila v sérii šperkov s motívom kruhu. Neskôr rozšírila tvarovú škálu o nové prírodné motívy v trojrozmerných objektoch. Inšpiráciu prírodným svetom jej dovoľuje naplno vyjadriť technika emailu – rozohráva v nej škálu farebných tónov a štruktúr, aby vytvorila poetické znaky reality.
Jej tvorivé cesty ovplyvňuje aj výnimočné zázemie rodiny Cepkovcov, z ktorého môže čerpať ľudsky i umelecky pre formovanie vlastného výtvarného názoru. Od jesene 2004 rozšírila svoje aktivity aj o pedagogickú činnosť ako vedúca textilného kurzu na katedre textilu VŠVU. Nájde si čas aj na vedenie čipkárskych kurzov pre ÚĽUV podľa vlastného konceptu rozvoja kreativity technicky zdatných čipkárok.
Blanka Cepková v rozhovore hovorí o svojich začiatkoch a inšpiráciách pre tvorbu šperku a emailu:
„Vždy ma lákalo sochárstvo, ale skončila som napokon pri textile. Keď som sa na škole trochu rozhľadela, uvedomila som si, že textil nemusí byť iba plošný a začala som skúšať. Robila som objekty z kúdele, ktoré používajú inštalatéri na tesnenie. Zošívala som vlákno tým spôsobom, ako sa robia ošatky na chlieb. Prišla som na to, že keď budem vlákno spletať, výsledná šnúra bude plochá, bude mať menšiu váhu a dosiahnem tým väčšiu pevnosť.
S emailom som začala robiť po návrate z Čiech na Slovensko. V emailoch som sa cítila a ešte stále sa cítim obmedzená plochou. Je to zaujímavá technika, fascinuje ma samotný materiál, a kompenzujem si tým spôsob práce s trojrozmernými vecami, kde pracujem s farbou veľmi málo. Hoci tu mi zase chýba priestor, pretože email sám nevytvára objem. Všetko tu závisí od farby, pomocou ktorej sa buduje priestor v obraze.
K šperkom som sa dostala cez svoje objekty. Inšpiroval ma k tomu rakúsky šperkár Peter Skupic, ktorý videl moje objekty a povedal, že takáto práca s textilom je zaujímavá ale že by som to mohla previesť do malej formy, do šperku Postupne som hľadala pre šperk správnu formu. Každý šperk mal akúsi vlastnú architektonickú formu, jasný ohraničený tvar, čo nie je pre textil vždy typické. Kruhový motív som veľmi často spracovávala v rôznych variantoch. Používam medené, mosadzné a strieborné vlákno, ktoré skúšam opracovať ďalším šperkárskym postupom, napr. patinovaním.