Angela Czintelová
Región Gemera je známy bohatou, takmer 200-ročnou tradíciou výroby paličkovanej čipky. V Gemeri sa v minulosti vyskytovali dva typy čipiek – stará gemerská paličkovaná čipka s rovným alebo zubatým okrajom, ktorej pôvod sa datuje do polovice 18. storočia, a čepcová čipka známa od 19. storočia. V posledných rokoch k nim pribudol tretí typ – súčasná gemerská paličkovaná čipka, ktorý je živý, neustále sa rozvíjajúci a vznikol na základe oboch predchádzajúcich.
Jedným z prelomov gemerského čipkárstva bolo obdobie okolo roku 1920, keď paličkovanie starých okrajových čipiek zaniklo, plietli sa len čipky na čepce. Práca čipkárok bola živá, veď každá nevesta do výbavy dostávala viac čepcov. Napriek tomu v polovici 20. storočia čipkárska výroba bola na ústupe, paličkovaniu čepcov sa venovalo už len niekoľko čipkárok. Už v tých rokoch významné miesto patrilo Žofii Vilimovej, ktorá čepce vyrábala až do svojej smrti v roku 1989. V roku 1951 do obce Rejdová prišli pracovníci Ústredia ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) a oživili tradíciu výroby paličkovanej čipky. Žofia Vilimová spolupracovala s viacerými výtvarníčkami, ktoré v ÚľUV-e navrhovali paličkované čipky. Táto zručná čipkárka a jej práce tvoria zvláštnu kapitolu v čipkárskej tvorbe Gemera v druhej polovici 20. storočia. Realizovala tiež výtvarné návrhy národnej umelkyne Eleny Holéczyovej. Viaceré z nich sa nachádzajú v zbierkach slovenských múzeí a galérií, ale skrášľujú aj prostredia slovenských veľvyslanectiev a iných kultúrnych stánkov v zahraničí.
Už počas života Žofie Vilimovej začínala rásť nová generácia čipkárok. Banícke múzeum v Rožňave v roku 1989 pripravilo výstavu Gemerská paličkovaná čipka, ktorá priniesla prehľad o tradičnej, čepcovej aj súčasnej paličkovanej čipke regiónu. Gemerské osvetové stredisko v Rožňave usporiadalo kurzy paličkovanej čipky. Vytvorila sa základňa čipkárok, ktoré v roku 2000 založili Klub paličkovanej čipky. Ich zámerom je postupne sa naučiť paličkovať typické gemerské vzory.