Sklo v priestore – priestor v skle

Sklo v priestore – priestor v skle

Eva Trojanová

Lukáš Mjartan (1975) sa k práci so sklom dostal okľukou, pretože najprv na strednej škole študoval keramiku a na VŠVU dizajn. Do práce so sklom ho zasvätili manželia Palovci, známi a skvelí sklári. Na Slovensku je vlastne ich jediným žiakom. Technológia odlievaného skla mu otvorila možnosti nadviazať na „palovskú“ koncepciu skleného objektu ako rozvíjania sochy v priestorových vzťahoch. Mjartan disponuje architektonickým priestorovým cítením, a preto sa aj vo svojich sklených objektoch usiluje hlavne o jednotu priestoru a sklenej hmoty. Preto objekty konštruuje v geometrických „architektonických“ formách. Základné formy, s ktorými narába, sú kruh, štvoruholník a vertikála. Ich kompozície tvoria jednoduché geometrické rastre a obrazce niekedy hieroglyfického charakteru. Pôsobia robustným monumentálnym dojmom, väčšinou však majú komorné rozmery.

ÚĽUV