Attila Agócs
Pál Benko (1968) je stredoškolský profesoro s aprobáciou biológia – chémia, jeho tvorbu preto charakterizuje popri úcte k prírodnému materiálu aj dôkladné poznanie fyziológie spracovávaných rastlín. Venuje sa pleteniu z pálky a výrobe zdobených nádob z fľaškovca – druhu tekvíc.
Nádoby z tekvíc s tvrdou kôrou sa v Európe vyrábali od neolitu, na ich prípravu sa používali staroeurópske odrody fľaškovca (všetky ostatné odrody tekvice pochádzajú z Ameriky). Vysušené plody slúžili na uskladňovanie vajec, múky, sušeného ovocia a mletej papriky, na prepravu vody a pálenky. Boli obľúbené predovšetkým medzi pastiermi, zmestilo sa totiž do nich na jeden deň potrebné množstvo pitnej vody, po skonzumovaní ktorej boli neporovnateľne ľahšie ako krčahy a neboli ani také krehké. Do Karpatskej kotliny sa tieto rastliny dostali z Balkánu a z oblasti Stredozemného mora, preto sa dajú u nás len ťažko dopestovať. Dobre vyzreté kusy sa po zoškrabaní vrchnej voskovej vrstvy vysušia. Po dvoch týždňoch sa vnútro vyškrabe drôtom a povrch sa vyzdobí. Pál Benko používa dve výzdobné techniky: vyškrabovanie a leptanie. Vyškrabaný ornament zafarbí sadzou – povrch má čierne kontúry a prírodnú farbu vysušenej tekvice. Tretiu farbu získa leptaním kyselinou dusičnou.
Čo sa týka výroby z pálky, popri predmetoch každodennej potreby sa v jeho produkcii objavujú divadelné rekvizity vyrobené z tohto materiálu ako bábky (skôr akési masky) pre Rozprávkové divadlo.
Tünde Benko (1966) sa špecializuje na výrobu ľudového šperku z korálikov a jej srdcovou záležitosťou je oživenie výroby tradičných novohradských kraslíc. Vychádzala z opisu a nákresov 25 základných ornamentov, ktoré boli zdokumentované v článku z roku 1908.